Európska centrálna banka obhajuje postupné znižovanie úrokov, varuje pred obchodnými rizikami Trumpa +VIDEO

Európska Centrálna Banka sa podľa Schnabelovej už priblížila k neutrálnemu pásmu úrokových sadzieb a upozornila na riziká znižovania sadzieb pod túto hranicu. V rozhovore pre Bloomberg v stredu uviedla, že neutrálna úroveň sadzieb sa pohybuje medzi 2 % a 3 %. Zároveň zdôraznila, že politika zvyšovania sadzieb by mala byť realizovaná postupne. „Teraz sa blížime k neutrálnemu pásmu,“ poznamenala Schnabelová.

Dôraz na postupné kroky pri znižovaní sadzieb

Schnabelová obhajuje opatrný prístup pri zmene sadzieb a upozorňuje na riziká príliš prudkého uvoľňovania menovej politiky. Vyzdvihla, že súčasná stratégia ECB je nastavená na postupnosť, pričom reálne úrokové sadzby sú blízko nuly a niektoré sektory citlivé na úroky, ako napríklad bývanie, vykazujú známky oživenia. Dopyt po úveroch tiež vykazuje známky stabilizácie.

Schnabelová nesúhlasila s očakávaniami, že ECB začne výrazne znižovať úrokové sadzby, aby podporila ekonomiku. Podľa nej by takýto krok momentálne nebol rozumný. „Trhy akoby predpokladali, že vstúpime do akomodačného teritória. Z dnešného pohľadu si nemyslím, že by to bolo vhodné,“ vysvetlila Schnabelová.

Riziko Trumpových ciel pre eurozónu

Návrat obchodných ciel Spojenými štátmi, ktorým by opätovne zaviedol Donald Trump, prináša podľa Schnabelovej ďalšiu úroveň neistoty pre ekonomiky eurozóny. Finančné trhy už reagujú, čo sa prejavilo oslabením eura voči doláru, keď investori očakávajú rýchlejší rast americkej ekonomiky.

Schnabelová upozornila, že obchodné bariéry môžu mať zmiešané dopady na infláciu. „Clá môžu mať inflačný charakter, najmä ak by došlo k odvetným opatreniam. To by zvýšilo ceny dovozu, čo by podporilo slabší kurz eura. Na druhej strane však clá môžu oslabiť zahraničný a domáci dopyt, prípadne presmerovať obchod z Číny do eurozóny, čo by mohlo obmedziť cenové tlaky,“ uviedla. Varovala tiež, že politická neistota zo strany USA by mohla znížiť spotrebiteľskú dôveru a odradiť firmy od investícií. „Vieme, že neistota ovplyvňuje spotrebu aj investície,“ dodala, pričom vyzdvihla osobitnú zraniteľnosť exportne orientovaných krajín, ako je Nemecko.

Eurozóna stagnuje, ale inflácia stále pretrváva

Hospodárstvo eurozóny sa podľa najnovšieho indexu nákupných manažérov (PMI) naďalej nachádza v útlme. Novembrová hodnota indexu dosiahla 46,5 bodu, čo je ďaleko pod hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast od poklesu. Situácia je obzvlášť kritická vo Francúzsku, kde PMI klesol na 44,0 bodu, zatiaľ čo Nemecko stále zápasí s viacerými štrukturálnymi problémami.

„Ekonomika eurozóny zostáva v stagnácii,“ skonštatovala Schnabelová, pričom zdôraznila kombináciu globálnych rizík a vlastných štrukturálnych slabín regiónu. Napriek tomu poukázala na pozitívny signál z oblasti spotreby, ktorá v treťom štvrťroku rástla nad očakávania.

Inflácia v službách a mzdový rast

Inflácia v službách sa drží na úrovni 4 %, čo je nezmenené v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Schnabelová zdôraznila potrebu spomalenia rastu miezd, aby ECB mohla dosiahnuť svoj 2-percentný inflačný cieľ do roku 2025. „Pre trvalý pokles inflácie na náš cieľ je kľúčové, aby sa inflácia v sektore služieb znížila,“ zdôraznila.

Povzbudením sú podľa nej menej agresívne mzdové dohody v Nemecku, ktoré môžu signalizovať spomalenie rastu miezd v súlade s očakávaniami ECB. Energetické a potravinové ceny však stále predstavujú riziko. „Vidíme nárast cien plynu a potravín. Celkovo však proces dezinflácie pokračuje správnym smerom,“ dodala.

Flexibilita a opatrnosť

ECB si podľa Schnabelovej ponechá dostatok flexibility v rozhodovaní a vyhne sa príliš pevne stanoveným smerniciam. „V aktuálnom prostredí plnom neistoty si nemôžeme dovoliť zväzovať si ruky prostredníctvom forwardového usmerňovania,“ uzavrela.

Zdôraznila, že akékoľvek kroky ECB budú závisieť od ekonomických vyhliadok, vývoja geopolitických rizík, cien energií a situácie na trhu práce. „Nikdy nič nevylučujem, ale dávam prednosť postupnému prístupu,“ dodala.