11. december je Medzinárodný deň hôr, ktorý pripomína dôležitosť trvalo udržateľného rozvoja a ochrany hôr. Tento rok sa zameriava na inovácie, adaptáciu a mládež v horských komunitách.
Medzinárodný deň hôr, ktorý sa každoročne koná 11. decembra, upriamuje pozornosť na dôležitosť hôr pre život na Zemi.
Tento významný deň, vyhlásený Valným zhromaždením OSN (VZ OSN) v roku 2003, pripomína potrebu trvalo udržateľného rozvoja, ochrany hôr a vytvárania partnerských združení zameraných na pozitívne zmeny v horských oblastiach.
Ročník 2024, pripadajúci na stredu, sa zameriava na horské komunity, ktoré dokázali nájsť riešenia na prispôsobenie sa drsnému prostrediu, zmene klímy, zníženiu chudoby a ochrane biodiverzity.
Tento rok je Medzinárodný deň hôr zameraný na kapacitu a potreby horských obyvateľov prostredníctvom trojitého prístupu: "Horské riešenia pre udržateľnú budúcnosť – inovácie, adaptácia a mládež".
V roku 2002 VZ OSN vyhlásilo 11. december za Medzinárodný deň hôr, ktorý sa pripomína od roku 2003. Toto rozhodnutie bolo výsledkom úspešného Medzinárodného roku hôr v roku 2002, počas ktorého sa podarilo zaostriť pozornosť verejnosti na význam hôr.
Pomocou výborov v 78 krajinách sa 2. septembra 2002 v Johannesburgu vytvorilo Medzinárodné partnerstvo za trvalo udržateľný rozvoj v horských regiónoch (Partnerstvo hôr).
Symbol Medzinárodného dňa hôr tvoria tri rovnostranné trojuholníky, ktoré predstavujú hory. Prvý zľava má modrý diamant na vrchole, symbolizujúci ľadovce a snehovú pokrývku, druhý kruh v strede znázorňuje surovinové zdroje a tretí zelená plocha predstavuje poľnohospodársku produkciu.
Hory sú prvé ukazovatele klimatických zmien a globálne otepľovanie zhoršuje životné podmienky horských komunít, ktoré často čelia extrémnej chudobe a nedostatku potravinovej bezpečnosti.
Zvyšujúce sa teploty spôsobujú topenie ľadovcov a ovplyvňujú zásoby sladkej vody pre milióny ľudí. Horské komunity však majú množstvo poznatkov a stratégií na prispôsobenie sa klimatickej variabilite, ktoré zhromažďujú po celé generácie.
Migrácia horského obyvateľstva sa zvyšuje v dôsledku zhoršovania životných podmienok. Tí, ktorí zostávajú, sú často ženy, ktoré riadia poľnohospodárske podniky s obmedzeným prístupom k úverom a právam na pôdu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies