Stretli sa deti, asi desať ich bolo. Niekoľko zo Slovenska a ďalšie pochádzali z Čiech. Bola to, pravdaže, výnimočná príležitosť, lebo sa zišli kresťania z oboch krajín, ale aj ďalších krajín a spoločne trávili čas na kresťanskej konferencii. Deti mali zabezpečený program, a ako je pri deťoch obyčajom, im vôbec neprekáža, či sa poznajú dostatočne alebo nie. Ani nad tým neuvažujú.
Stačí smiech. Trochu jedla, možno aj čosi sladké. Hry, zábavné, samozrejme. A dospelí, ktorí sa budú viac usmievať ako mračiť.
Tu jedna z vedúcich vymyslela takú hru. Vlastne nie, nevymyslela ju, len si na ňu spomenula, a tak vysvetlila pravidlá aj deťom. Išlo o to, že každý mal vedľa seba prázdnu stoličku po pravej ruke. A každý si zavolal na tú prázdnu stoličku niekoho z detí, pričom mal svoje počíňanie aj odvôvodniť.
Pôjde sem Katka, lebo je milá.
Martin, lebo má pekné modré tričko.
Tomáš, lebo mi požičal ceruzku.
Deti sa striedali a vždy zaznelo niečo pekné. Niektoré komplimenty boli úsmevné, ale pri jednom obzvlášť stislo srdce.
Pôjde sem Peter, lebo má roztomilú tváričku.
Povedal to desaťročný chlapec najmladšiemu v skupine, ktorý mal niečo vyše troch rokov. Navzájom sa nepoznali a človek by čakal, že keď sú si cudzí, a že keď sa starší chlapec dostáva pomaličky do obdobia vzdoru, skôr budú škriepky a posmešky. Viete, také tie typické, aby sa preukázalo, kto je väčší frajer.
Namiesto toho zaznel kompliment, ktorý aj dospelým pripomenul, aké dôležité je vzájomne si prejavovať takéto dobro. Povedať niekomu, aký je. Že robí dobré veci. Možno že pekne vyzerá. Že je dôležitý. Že na ňom záleží.
Aby sme ukázali, aké je to aj pre dospelého, Daniel sa podelil o svoju skúsenosť. Obyčajný zážitok podfarbený všímavosťou.
Chodí pravidelne na bohoslužby, ale zopárkrát sa stalo, že prísť nemohol. Asi dvakrát. Vtedy mu po tých dvoch týždňoch, prišla správa. Jednoduchý text, tri slová. Chýbal si nám.
Danielovi poskočilo srdce, ako keby sa prebudilo a rozhodlo sa tešiť najviac, ako sa dá. Nebolo to len o tom, čo sa vypovedalo. Oveľa viac to bolo o nevypovedanom. Chýbal si nám znamenalo, že ťa máme radi. Že si ťa vážime. Že k nám patríš a vidíme rozdiel v tom, či tam si alebo nie si. Myslíme na teba a zaujímame sa, čo sa s tebou deje. Či nie si chorý. Či niečo nepotrebuješ. Či sme ti nejako nevedome neublížili. A zároveň, v troch jednoduchých slovách, bola vyjadrená aj túžba, aby čoskoro prišiel.
Áno, aj takto môže vyzerať kompliment. Keď niekomu poviete, že je milovaný a chcený a má vo vašich očiach hodnotu. Tak na to nezabúdajme. Lebo okrem toho, že kompliment rozjasní deň a zmení tmu na svetlo, má oveľa hlbší význam. Veď nevieme, či si práve človek neprechádza bolesťou, či neprahne po slovách uznania. Môžeme mu nimi spôsobiť, že obdobie temna bude kratšie. A rany sa lepšie zahoja. Slzy sa skôr zmenia na radosť. A samota na priateľstvo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies