Išla do Bratislavy, lebo občas chodieva do domova dôchodcov. Potešiť starších. Ukázať im, že aj na nich záleží. Porozprávať im o Bohu. A ako tam prechádzala mestom, do očí jej udreli bilbordy. Nie jeden, ale videla ich viac. Ježiš je kľúčová postava Vianoc, písalo sa tam a jej srdce zaplesalo.
Málokedy človek dokáže použiť takéto slovné spojenie, že mu zaplesalo srdce, ale toto bolo natoľko výnimočné, že sa ani iné slová akosi nehodia. Lebo Ježiš je skutočne kľúčová postava Vianoc.
Potom sa dozvedela, že je to spoločná iniciatíva kresťanov, pričom sú zapojené aj viaceré denominácie. A keď to večer vo svojej cirkvi zvestovala veriacim, tak sa tešili všetci a ďakovali.
Vždy, keď totiž prichádzajú Vianoce, začujeme všelijaké slová. Pokoj. Rodina. Jedlo. Hračky. Santa. Detský smiech. A ono je to pekné, lebo iste má byť rodina spolu, iste je pokoj nevyhnutný, ak chceme mať zdravé srdce, iste si vychutnáme dobré jedlo a tešíme sa, keď sú deti naradostené a šantia s náručou plnou darčekov. Ako však vrátiť Ježiša tam, kam patrí? Na prvé miesto, na vrcholnú priečku Vianoc?
Náš prvý tip je veľmi jednoduchý. Ak si chceme pripomenúť, ako sa Ježiš narodil, ako chodil po zemi, ako liečil, kriesil, kŕmil, tešil i to, ako zomrel, najlepšie je ponoriť sa do čítania evanjelií. Vyberme si ktorékoľvek. Ján, Matúš, Lukáš a Mark, oni všetci vyrozprávali udalosti tých dní zo svojich pohľadov. Nezáleží na tom, že štedrý deň sa blíži, pokojne môžeme začať aj na Vianoce. A čítať. Rozjímať nad tým, čo je tam napísané. Nad veľkou obeťou, ktorá bola vykonaná za nás.
Je iste veľa vianočných filmov. Ako niekto neznášal Vianoce a potom sa zaľúbil a zrazu ich miloval. Alebo ako sa niekomu rútila kariéra a na Vianoce sa dalo všetko akosi zázračne do poriadku.
My vám odporúčame Skutočný príbeh Dolly Partonovej, prvú i druhú časť. Lebo okrem toho, že sú tam vianočné dni, tak v sebe nesie nádherné posolstvo. Nesmrteľné. Vtedy ešte Dolly nebola speváčkou, hoci sa už ukazovalo, že hlas bude mať silný a nezabudnuteľný. Ale bola malá. A v dome žilo veľa súrodencov. Matka hlboko veriaca. Otec bojujúci s vierou. Je to dojemné, a nech by ste si to pozreli koľkokoľvekkrát, vždy to zanechá dojem.
Áno, nie prekvapujúco pozývame aj k modlitbe. Lebo ako sa najlepšie spojíme s Bohom, ak nie prostredníctvom rozhovoru? Aj pri štedrej večeri, aj pred ňou či po nej, vzdajme Mu vďaku. Za preplnený stôl. Za to, že si máme kam sadnúť a že tam nesedíme sami. Že aj keď sme veľa stratili, aj sme veľa získali. A za Neho. Že hoci je Boh, miluje nás a stará sa o nás. Za spev vetra, za zvuk topánok, lebo to znamená, že vieme chodiť. Za zvuk bolesti, lebo to znamená, že žijeme. Za lásku, lebo vďaka nej rastieme.
Tieto sviatky sú o obdarovávaní. My vás však chceme pozvať k trošku inému druhu. Nejde totiž o darčeky, ktoré sa dajú zabaliť. Skúsme sa priblížiť k ľuďom, ktorí žili vtedy, keď sa narodil Ježiš.
Pastieri v noci robili svoju prácu. Keď uvideli čosi pozoruhodné. Anjel sa im prihovoril a povedal, že v Betleheme sa narodil Boží syn. A oni šli, aby ho našli a klaňali sa mu. Zvesť potom šírili ďalej. Áno, ľudia v tých časoch rozprávali, čo zažili a videli. O Ježišovi, ktorý sa síce narodil v chudobných pomeroch, ale prišiel rovno z neba.
A tak ak sa chceme priblížiť k tomu, ako to bolo vtedy, rozprávajme. O skúsenostiach, ktoré máme s Bohom. O Ježišovi, ktorý je kľúčová postava Vianoc. O tom, čo sme čítali v Biblii.
Ak chceme urobiť Ježiša kľúčovou postavou Vianoc, musíme ísť vlastne trochu proti prúdu. Čiže napríklad viac oddychovať. Nechápte to zle, my tiež radi chodíme po obchodoch a zbožňujeme, ak kuchyňa vyvoniava sladkými dobrotami. Ale tiež si uvedomujeme, že pokoj nedosiahneme v hluku a v zhone. Že sa musíme občas aj zastaviť. Aby sme boli silnejší, zdravší a odolnejší. A tiež šťastnejší.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies