Ozónová vrstva je jedným z najdôležitejších ochranných prvkov našej planéty. Nachádza sa v stratosfére vo výške 15 až 30 kilometrov nad zemským povrchom a chráni nás pred škodlivým ultrafialovým žiarením. Poškodenie tejto vrstvy má vážne dôsledky na ľudské zdravie, ekosystémy a klímu.
Úbytok ozónovej vrstvy: príčiny a dôsledky
K úbytku stratosférického ozónu dochádza na celej Zemi, pričom najväčšie zmeny sú pozorované v polárnych oblastiach, predovšetkým nad Antarktídou. Tento jav, známy ako ozónová diera, súvisí so zložitými chemickými a meteorologickými faktormi.
Polárne stratosférické mraky zohrávajú kľúčovú úlohu v procese úbytku ozónu. Tvoria sa pri extrémne nízkych teplotách pod -78 °C, čo vedie k chemickým reakciám, ktoré ničia ozón. Antarktída, so svojimi stabilnými a chladnými stratosférickými podmienkami, poskytuje ideálne prostredie pre vznik rozsiahlych ozónových dier. Naopak, Arktída je viac ovplyvnená medziročnými teplotnými výkyvmi.
Ozónová diera v číslach
Množstvo ozónu v atmosfére sa meria v Dobsonových jednotkách (DU). Priemerná hodnota je približne 300 DU, pričom oblasť definovaná ako ozónová diera má hodnotu 220 DU alebo menej. Historicky najväčšia ozónová diera bola zaznamenaná v septembri 2000 s rozlohou 28,4 milióna km², čo je takmer sedemnásobok rozlohy EÚ.
V roku 2023 bola ozónová diera nad južnou pologuľou nezvyčajne pretrvávajúca a uzavrela sa až 20. decembra, čo ju zaradilo medzi najdlhšie trvajúce ozónové diery. Na druhej strane, rok 2024 bol v znamení menšieho rozsahu a slabšieho vyčerpania ozónu, čo súvisí s vyššími teplotami a slabším polárnym vírom.
Faktory ovplyvňujúce obnovu ozónovej vrstvy
Zmeny teplôt v stratosfére: Vyššie teploty prispievajú k menšej ozónovej diere, zatiaľ čo nižšie teploty zvyšujú riziko jej rozšírenia. Epizódy náhleho oteplenia stratosféry, ako tie v júli 2024, znižujú proces úbytku ozónu.
Skleníkové plyny: Hoci skleníkové plyny spôsobujú globálne otepľovanie, v stratosfére majú ochladzujúci efekt. Tento jav pozitívne ovplyvňuje obnovu ozónu, avšak v polárnych oblastiach môže paradoxne podporovať vznik polárnych stratosférických mrakov.
Prírodné javy: Sopečné erupcie a lesné požiare môžu dočasne zhoršiť stav ozónovej vrstvy. Napríklad erupcia sopky Hunga Tonga – Hunga Ha'apai v roku 2022 výrazne ovplyvnila úbytok ozónu v nasledujúcich rokoch.
Montrealský protokol: cesta k obnove
Globálne opatrenia prijaté v rámci Montrealského protokolu na reguláciu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu prinášajú pozitívne výsledky. Vedci predpokladajú, že stratosférický ozón sa vráti na úroveň z roku 1980 okolo roku 2040. Napriek tomu pretrvávajúce výkyvy a dynamické faktory zdôrazňujú potrebu pokračovať v monitorovaní a ochrane tejto kľúčovej vrstvy atmosféry.
Ozónová vrstva je nenahraditeľným štítom našej planéty, no zároveň čelí rôznym výzvam, od prirodzených javov až po ľudskú činnosť. Len koordinované globálne úsilie môže zabezpečiť jej obnovu a ochranu pre budúce generácie.
Pokračujúce výskumy a implementácia environmentálnych politík sú kľúčom k zmierneniu dopadov a zachovaniu tejto krehkej vrstvy pre ďalší život na Zemi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies