Keby mala byť k sebe úprimná a vlastne jej ani nič iné neostáva, len úprimne to priznať, nič nie je tak, ako si vysnívala. Je dospelá, vydatá a stala sa aj matkou. A ani vo svojich túžbach nie je ktovieako náročná, lebo chcela len jedno. Pekné Vianoce. Naozaj pekné. A skôr, než ju nedajbože odsúdite, povieme vám, čo pre ňu znamenajú pekné Vianoce.
Ona totiž chcela sedieť so svojou rodinou tak, aby nikto nebol chorý. Aby sa nikto s nikým nehašteril. Aby všetkým chutilo a usmievali sa. Veď už zlých sviatkov bolo tak veľa, prečo teda nemôžu prísť také, čo by boli normálne?
Tento rok to vyzeralo veľmi nádejne. A bum, prišla rana obrovská a jej úder bol tvrdší ako úder lopatou.
Smrť otca vtedy, keď to najmenej čakala. V podstate to nečakala vôbec. Ako sa má teraz na čokoľvek tešiť, keď jej srdce krváca a ona si musí každú chvíľu pripomínať, že ten, čo ju vychoval, tu nie je a už nikdy nebude. Dvere nezavŕzgajú. Telefón síce zazvoní, ale nikdy na displeji neuvidí jeho meno. Len prázdno a ten nekonečný pocit, že vám niekto chýba.
A potom tu máme jedného muža. Žena mu zomrela ešte na jar, takže už dajaký čas so stratou žije. Naučil sa v nej hýbať, aj sa zasmeje, aj sa nevyhýba jedlu. A predsa. Takto si nepredstavoval december. Nejde len o to, že budú Vianoce, ide o všetko. O rána, počas ktorých sa zobúdza sám. O večery, kedy hľadí na televíznu obrazovku a nemá sa na koho obrátiť, aby sa spoločne smiali či lamentovali nad konaním hrdinov. Nie, tieto Vianoce nebudú dokonalé. A pritom nič zvláštne nechcel. Len aby boli spolu.
Nakoniec vám predstavujeme jednu ženu. Mladú a krásnu. Tá sa v lete dozvedela, že jej telo je napadnuté rakovinou. Užíva lieky, zvyká si na chuť toho odporného slova, hoci by ho najradšej vypľula a odhodila kamsi veľmi ďaleko. Ani jej Vianoce nebudú v poriadku. Možno sa zasmeje, možno nebude plakať. Ale chýba jej niečo. Chýba jej zdravie.
A teraz sa možno pýtate, prečo o tomto všetkom píšeme. Vari by sme sa nemali kŕmiť len nadnesenými článkami a vravieť si, aké je všetko úžasné? Viete čo, život nie je dokonalý. A ľudia aj v týchto hodinách prežívajú svoje nedokonalé Vianoce. Nemusí ísť ani o niečo veľké, ako v príbehoch troch ľudí v článku. Môžu to byť maličkosti. Na poslednú chvíľu sa pokazila pračka. Dcéra, ktorá sľúbila, že príde, nakoniec nepríde. Opäť ste sa pohádali, hoci ste si sľúbili, že sa to nestane. Deti neposlúchajú. Ryba nie je dobrá.
Tak prečo uprostred toľkej nedokonalosti vôbec myslieť na Vianoce? Nuž dôvod to má. Ale na to, aby sme ho pochopili, sa musíme vrátiť k samotnej podstate Vianoc. Aby sme boli celkom jasní, Vianoce nie sú a ani nemajú byť dokonalé. A neoslavujú ich dokonalí ľudia s dokonalými okolnosťami.
Vianoce sú o tom, že sa narodil Boží syn. On, On je to jediné dokonalé, čo existuje. A prišiel do nedokonalého sveta, nie však, aby rozhlasoval vianočné zázraky a aby nás nútil veselo spievať, keď sa nám nechce. Prišiel nám odovzdať niečo viac.
O Ježišovi prorokovali proroci už dávno pred jeho narodením. Izaiáš napríklad píše toto:
„Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Imanuel!“
A čo znamená Imanuel? Boh s nami. Áno, toto posolstvo je to, čo potrebujeme všetci. Že Boh je s tými, čo predýchavajú bolesti, s tými, čo im slzy zmáčajú tvár. S tými, ktorí sa celý rok stresujú a naháňajú. Je so všetkými.
Táto nádej zaznela vtedy do Izraela. Preto pastieri, ktorí mali konať svoju prácu, neváhali a všetko opustili, aby sa mu poklonili. Preto prišli traja mudrci a odovzdali mu vzácne dary. Lebo aj vtedy to ľudia potrebovali počuť. Iste, nie všetci uverili, ale to už je na každom jednom z nás. Pravda je len to, že ak uveríme, potom v nedokonalosti príde dokonalosť. Do našich príbytkov zasiahnutých svetom, príde svätý Ježiš. O tom sú skutočne Vianoce.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies