Na Golanských výšinách, približne 16 kilometrov východne od Galilejského jazera, leží záhadná starobylá štruktúra známa ako Rujm el-Hiri. Tento komplex kruhových bazaltových múrov, prezývaný aj „Stonehenge východu“, fascinuje vedcov už celé desaťročia. Najnovšia štúdia prináša prelomové zistenia o jeho pohybe a účele.
Pohyb na tektonických doskách
Podľa štúdie sa oblasť Golanských výšin pohybuje v dôsledku tektonických posunov každý rok o 0,3 až 0,6 centimetra. Tento nepatrný pohyb v priebehu tisícročí znamená, že Rujm el-Hiri sa od svojho vzniku pred takmer 5 000 rokmi posunul o viac ako 10 metrov. To zásadne zmenilo zarovnanie kamennej stavby.
„Analýza ukázala, že nakoľko sa celá oblasť otáčala, poloha Rujm el-Hiri sa za tisíce rokov odchýlila od pôvodnej orientácie,“ uvádzajú autori štúdie.
Nebeské observatórium?
Predpokladalo sa, že štruktúra slúžila ako staroveké nebeské observatórium. Vedci preto mapovali oblohu z obdobia 3 500 – 2 500 rokov pred n. l. a porovnávali ju s orientáciou múrov a vchodov. Zistili, že dnešná orientácia pamiatky sa nezhoduje s nebeskými udalosťami z tohto obdobia. Tieto zistenia spochybnili hypotézu, že Rujm el-Hiri mal astronomický účel.
Komplexná sieť starovekých štruktúr
Satelitné snímky odhalili, že Rujm el-Hiri je súčasťou rozsiahlejšej siete starovekých stavieb. Okrem kruhových múrov obsahuje pohrebné mohyly, lineárne kamenné múry a kruhové ohrady pripomínajúce kvet. Stavba pozostáva zo 42 000 čadičových kameňov, pričom vonkajší kruh má priemer 150 metrov.
Budúcnosť výskumu
Rujm el-Hiri ostáva záhadou, no nové objavy poskytujú vedcom cenné informácie o jeho histórii a význame. Na lepšie pochopenie účelu a významu tejto pamiatky budú potrebné ďalšie vykopávky a výskum.
Rujm el-Hiri, pohybujúca sa stavba na tektonických doskách, pripomína, že tajomstvá starovekých civilizácií sú stále ukryté pod povrchom našej Zeme.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies