Na dne jazera Bajkal v Sibíri sa rozvírila debata po objavení dvojmetrovej sochy rytiera, ktorá bola umiestnená potápačským klubom na počesť Grigorija Galazyho, sovietskeho ochranára prírody. Počínal si ako „Rytier Bajkalu“, a jeho práca si získala uznanie medzi kolegami a študentmi. Napriek ušľachtilej myšlienke, socha spôsobila polemiku ohľadne jej dopadu na unikátny ekosystém jazera Bajkal.
Objav a následky
Soška, objavená miestnym potápačom 40 metrov od pobrežia, bola okamžite kritizovaná na internete. Jazero Bajkal, najhlbšie a najstaršie sladkovodné jazero na svete, je už desaťročia vystavené tlaku industrializácie, ľudským aktivitám a znečisteniu. Kritici tvrdili, že aj tento umelý objekt prispieva k zhoršovaniu stavu jazera.
Podľa informácií Bajkalského ekologického prokuratúrskeho úradu bola socha odstránená neidentifikovanými osobami po intervencii úradu. Tento krok podporil širšiu diskusiu o spôsobe, akým by mala byť zachovaná jedinečná príroda jazera.
Pohľady miestnych potápačov
Mark Kisurin, miestny slobodný potápač, zverejnil na platforme Telegram video zachytávajúce sošku pod hladinou a poukázal na širší problém znečistenia Bajkalu. „Ak by internetoví komentátori vedeli, koľko fliaš, pivných plechoviek, hrdzavých grilov na jedno použitie, pneumatík, plastov a iného odpadu zbierame takmer denne, mohli by zmeniť svoj pohľad,“ napísal Kisurin.
Zároveň pripomenul, že na dne jazera sa nachádzajú aj historické časti vrakov z obdobia pred vojnou a dokonca pred revolúciou. Tento stav zdôrazňuje náročnosť ochrany jazera Bajkal, ktoré je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies