Nie všetky dni sú krásne ako hviezdy na oblohe. Niektoré pripomínajú skôr burinu. Bez krásy, bez vône. Alebo sú ako špinavá voda, ktorú už nikto nevyužije, lebo piť sa z nej nedá a ani na umytie nie je vhodná. Len tak je. A prihodí sa, počas nášho života, že darovaných 24 hodín prichodí zbytočných. Aká radosť, aké naplnenie?
Ako keby tam nič z toho dobrého nebolo. Eme sa to tiež zdalo. Hoci nie priamo po prebudení, vtedy si skôr myslela, že deň bude obyčajný. Možno nie najveselší, ale ani najsmutnejší.
Mýlila sa však, lebo problémy na seba nenechali dlho čakať. Napätie v rodine, veľké, až na prasknutie. Zdravotné problémy, tiež nie najpríjemnejšie. A zoznam by mohol pokračovať, ale načo. Stačí, ak napíšem, že do spevu a tanca jej veruže nebolo.
Lenže hoci ju obklopovala temnota, zrazu k nej začalo prenikať svetlo. Nie hocjaké, ale to Božie.
Aby som však vysvetlila prvé potešenie, musím najskôr vysvetliť, čo bolo predtým. Týždeň pred oným dňom sa Ema trápila kvôli práci. Niežeby bola nezamestnaná, ale z času na čas jej napadlo, žeby svoju prácu aj zmenila. Obávala sa však, že hľadanie nového zamestnania bude veľmi ťažké, koniec koncov neraz to zažila. A aj keď to bude vyznievať malicherne či dokonca detinsky, ako keby závidela niektorým ľuďom. Počula totiž, že sú aj takí, ktorým niekto zavolá. Spýtajú sa, či by nechceli pracovať pre nich, sami sa ponúkajú. A ona bola znechutená z toho, že k nej nič také nepríde. Ktože by jej zavolal?
No a vtento deň, keď ju obkolesoval smútok, jej zazvonil telefón. Žena na druhom konci linky sa predstavila, ale pre Emu bolo meno neznáme. Až názov firmy jej niečo napovedal. Vraj či by nechcela s nimi spolupracovať. Vraj videli jej prácu a veľmi ich zaujala. Ponúkli jej honorár a Eme poskočilo srdce.
Boh bol vynaliezavý a ukázalo sa, opäť a zasa, aké má dokonalé načasovanie. Lebo jej takéto prekvapenie pripravil vtedy, keď ju to najviac potešilo.
Tým sa však Jeho dobrodenia neminuli. Priateľka jej písala na sociálnej sieti. Len tak, ako sa kto má, čo má kto nové. Ona práve vtedy, keď sa trápila, mala emócie vystupňované. Nahovárala si, že ju nikto nemá rád, čo bolo tiež hlúpe a nepravdivé, ale viete, ako to je, niekedy tie potvorské emócie ničia naše srdcia. Ničia naše duše, lebo nevieme povolať rozum na pomoc.
Táto konkrétna priateľka má maličkú dcéru, 4-ročnú. A maličká jej nahrala hlasovú správu, len tak, v ktorej jej povedala, že ju veľmi ľúbia a sú radi, že ju majú. Eme sa zatriasla brada. Niečo takéto rozhodne nečakala.
Čo teda napísať? Keď je Boh za nás, kto proti nám? Veď On je úžasný, najúžasnejší. Najlepší priateľ a najlepší tešiteľ. Svieti a svieti do temnôt, takže žiadna temnota nás nemôže úplne položiť. Ak nasledujeme Jeho svetlo a necháme sa ním ožiariť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies