Tak sa bála o svoje deti. Veľmi sa o ne bála, hoci nejestvovala nejaká konkrétna príčina. Azda iba to, že v novinách čítavala hrôzostrašné príbehy. Niekto uniesol v zahraničí dieťa. Niekto strieľal v škole. Niekto šikanoval deti. Neuvedomovala si, že sa veľmi bojí, došlo jej to neskôr.
Vlastne jej to došlo až na základe toho, ako počula svojho syna modliť sa. Lebo deti viedla k viere, boli naučené chodiť na bohoslužby a aj so silou modlitby už boli oboznámené.
A chlapček sa modlil, veľmi horlivo, aby ich Boh ochraňoval. Pred každým nebezpečenstvom, pred všetkým zlým.
Jej ako matke, to nedalo a zamýšľala sa. Vari sa chlapček cíti dajako ohrozený? Prečo spomína nebezpečenstvo, veď predsa je v bezpečí.
Nakoniec vysvitlo, že on iba napodobňuje jej modlitbu. Lebo ona prednášala Bohu, tiež veľmi horlivo, prosbu, nech sú deti pod Jeho ochranou. Konkrétne prosila, nech je Boh s nimi, keď pôjdu zo školy aj do školy.
No a ako premýšľala nad sebou, nad modlitbou, nad deťmi aj Bibliou, vyjasnilo sa jej, že takáto modlitba nie je správna. Lebo to ako keby sa modlila, nech je tráva zelená, nech je slnko žlté a nech je v nedeľu nedeľa.
Boh nám jasnejšie nemohol dať najavo, že bude s nami, lebo tomu venoval veľa, naozaj veľa veršov v Biblii.
Aj Ježiš, keď opúšťal túto zem a vracal sa domov, teda do neba, aby žil, ako predtým, teda ako naozajstný Boží syn, mohol učeníkom povedať všeličo. Na záver by sme možno očakávali nejakú emotívnu bodku, lebo aj keď sa pamätalo, že s ním budú naďalej hovoriť v modlitbe, opúšťal ich v tele. A to bola veľká zmena.
Rozhodol sa, že im povie to, čo potrebovali a čo potrebujeme my všetci, a aj keby sme tomu venovali snáď všetky články sveta, aj tak by bolo stále nutné pripomínať si to. Pamätať, že bude s nami. Lebo to povedal, budem s vami, až do skončenia sveta. Teda aj v škole, mimo školy. Doma či v práci. Na ihrisku alebo v autobuse.
S týmto vedomím sa upokojila. Modlí sa za deti aj tak, ale inak. Lebo je úľava vedieť, že Boh nad nami bdie. Že ho o to nemusí špeciálne žiadať, keď on sám to robí a chce robiť. Keď On sám na tom trval, že nás neopustí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies