Ceny ropy sa prepadli na najnižšiu úroveň v tomto roku v dôsledku obáv z oslabenia dopytu po tom, ako Čína oznámila odvetné clo na dovoz ropy z USA, zatiaľ čo zásoby v USA vzrástli druhý týždeň po sebe.
Najnižšia úroveň cien
Ceny ropy klesli na najnižšiu úroveň od 31. decembra 2024 v súvislosti s eskaláciou obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Investori sa čoraz viac obávajú spomalenia globálneho hospodárskeho rastu a oslabenia dopytu po energiách v Číne, ktorá je najväčším svetovým dovozcom ropy.
V utorok colná komisia Štátnej rady Číny oznámila, že s účinnosťou od 10. februára zavedie 15 % clo na uhlie a skvapalnený zemný plyn (LNG) z USA, ako aj 10 % clo na americkú ropu, poľnohospodárske zariadenia a niektoré vozidlá. Údaje amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) okrem toho odhalili, že zásoby ropy v USA vzrástli oveľa viac, ako sa očakávalo na trhu, čo ďalej poukazuje na oslabený dopyt.
V stredu sa futures na ropu West Texas Intermediate (WTI) prepadli o 2,3 % na 71 USD za barel, zatiaľ čo futures na ropu Brent klesli o 2,09 % na 74,61 USD za barel. Vo štvrtkovej ázijskej seanse oba ropné benchmarky zaznamenali mierne oživenie, ale zostali na najnižších úrovniach v tomto roku.
Ceny ropy pod tlakom, zásoby v USA rastú
Ceny ropy boli na ústupe, keďže údaje o zásobách v USA ukázali, že zásoby stúpli už druhý týždeň po sebe. Zásoby ropy v týždni končiacom sa 31. januára vzrástli o 8,66 mil. barelov, čím výrazne prekonali odhadovaný nárast o jeden milión barelov.
Nasledoval tak nárast o 3,5 mil. barelov v predchádzajúcom týždni, čo naznačuje oslabenie dopytu. Predtým zásoby ropy v USA klesali deväť týždňov po sebe od konca novembra do začiatku januára, čo viedlo k rastu cien ropy na päťmesačné maximá, ktoré dosiahli v polovici januára.
Politické faktory
Na trhy s ropou pôsobili aj politické faktory. Minulý mesiac americký prezident Donald Trump vyzval Saudskú Arábiu a OPEC, aby znížili ceny ropy, a zároveň potvrdil plány na zvýšenie dodávok ropy z USA.
Tento týždeň Trump zaviedol 10-percentné clá na čínsky tovar, čo vyvolalo odvetné opatrenia zo strany Číny a prehĺbilo obavy zo spomaľovania dopytu v dvoch najväčších svetových ekonomikách. Biely dom pohrozil aj zavedením 10 % ciel na kanadskú ropu, hoci Trump odložil toto rozhodnutie o 30 dní pre ďalšie rokovania.
Geopolitické napätie
Napriek súčasnému poklesu cien ropy by geopolitické napätie na Blízkom východe mohlo naďalej poskytovať podporu. Americký prezident Trump navrhol prevzatie kontroly nad pásmom Gazy, čo by mohlo zintenzívniť regionálne konflikty. Očakáva sa tiež, že posilní sankcie voči Iránu, pričom vyhlásil, že má v úmysle znížiť vývoz ropy z Teheránu na nulu.
Podľa EIA sa Irán podieľa 24 % na zásobách ropy na Blízkom východe a 12 % na celosvetových zásobách. Jeho vývoz ropy sa od roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšil, pričom súčasné dodávky dosahujú 1,5 milióna barelov denne, čo predstavuje 1,4 % celosvetovej produkcie.
V správe spoločnosti S&P Global sa však konštatuje, že: „V súčasnosti sa v Európe ťaží viac ako polovica ropy: „V dôsledku volebného víťazstva Donalda Trumpa za prezidenta USA, ako aj pokračujúceho konfliktu na Blízkom východe sa rast iránskej ropy pravdepodobne zastaví a ohrozí plány krajiny na zvýšenie jej ťažobnej kapacity.“
Výzva Iránu pre OPEC
Irán vyzval OPEC, aby sa zjednotil proti prípadným sankciám USA v oblasti ropy. OPEC+ sa 3. februára dohodol, že bude pokračovať v pláne postupného zvyšovania dodávok od apríla, pričom vyradil EIA zo zoznamu zdrojov na monitorovanie produkcie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies