Čmeliaky lietajú už 50 rokov

Pôvodne poľnohospodárske lietadlo dodnes slúži na rôzne účely, z vyrobených 713 kusov sa ich však zachovala necelá desatina. Čmeliaky skončili po roku 1989 v súkromných rukách, ich vlastníci ich využívajú na vyhliadkové lety, ťahanie transparentov či vetroňov, osobnú dopravu. Veľkú úlohu zohráva nostalgia, pretože prevádzka Čmeliakov je v porovnaní s modernejšími typmi podobných lietadiel výrazne drahšia.

Nitran Milan Frišo ešte aj v súčasnosti vykonáva svojím Čmeliakom poľnohospodárske postrekové práce, na ktoré bol stroj pôvodne určený. Množstvo ošetrenej plochy je však neporovnateľne menšie ako v časoch svojej vrcholnej sezóny, v období pred rokom 1989. "Vtedy lietalo na Slovensku 120 Čmeliakov, dnes ich zostalo možno dvadsať, ak vôbec," hovorí Frišo. Podľa jeho výpočtu  dokáže stroj ošetriť za jeden let, ktorý trvá osem až desať minút, plochu päť až šesť hektárov. Pri pozemnej aplikácii dokáže stroj v závislosti od svojej výkonnosti ošetriť za hodinu dva až šesť hektárov plochy.

"Približne 40- percentná strata ešte vzniká z pošliapania rastlín strojmi. Navyše pri leteckej aplikácii vzniká akýsi vír, ktorým sa látka dostane aj na spodnú stranu listov. Pri pozemnej aplikácii sa látka dostáva len na povrch rastliny," tvrdí Frišo. Napriek tomu väčšina poľnohospodárskych subjektov využíva pozemnú aplikáciu, k leteckej pristupujú až vtedy, keď sa po výdatných dažďoch a podmáčanej pôde nemôžu dostať do polí.

Špeciálna konštrukcia

Zlín Z-37 Čmeliak je jednomotorový dolnoplošník, vyvinutý v spolupráci firiem Let Kunovice a Moravan Otrokovice, ktoré reagovali na špecifickú požiadavku. Aplikácia chemikálií zo vzduchu si vyžadovala špeciálnu konštrukciu. Lietadlo muselo byť schopné s dostatočným nákladom vyštartovať z krátkych neupravených plôch, muselo umožniť bezpečný let vo výške len päť metrov nad terénom pri malej rýchlosti, pilot musel mať samozrejme veľmi dobrý výhľad a konštrukcia musela odolávať chemikáliám.

Prvý prototyp pod označením XZ-37 po prvýkrát vzlietol 29. júna 1963. Lietadlo sa začalo sériovo vyrábať od roku 1965 a jeho výroba v rôznych verziách trvala s niekoľkoročnou prestávkou až do roku 1984. Prototypy získavali ocenenia na medzinárodných veľtrhoch, preto bol o Čmeliaky záujem aj zo zahraničia. Do vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky išlo takmer 250 kusov, veľkými odberateľmi boli Bulharsko a Maďarsko. Čmeliaky sa však dostali aj do Indie, Iraku, Fínska, Juhoslávie, Rakúska či Veľkej Británie.

Prvé Čmeliaky slúžili od roku 1965 v Československých aerolíniách, konkrétne v ich odštepnom závode Agrolet. O štyri roky neskôr vznikol z Agroletu samostatný podnik SlovakAir so sídlom v Bratislave. Milan Frišo ako profesionálny pilot v SlovakAir nielen lietal na Čmeliakoch, ale pôsobil aj ako inštruktor. Vyškolil viac ako polovicu zo všetkých v súčasnosti lietajúcich 400 pilotov na týchto strojoch.