BRATISLAVA - Najviac na stávkovaní obyvateľov zarábajú spoločnosti na Malte.
Na Slovensku pribúda počet stávkarov. Podľa najnovšej analýzy UniCredit Bank od roku 2002 do roku 2012 sa finančné prostriedky vložené do hazardu v prepočte na obyvateľa zvýšili o 170 %. "Aj po očistení o rast cien sa objem hazardu na Slovensku v spomínanom období takmer zdvojnásobil. Vrchol pritom objem hazardu dosiahol tesne pred vypuknutím krízy v roku 2008," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Na druhej strane však Slováci v rámci Európy na hazardných hrách, vzhľadom na veľkosť ekonomiky, prerábajú viac ako väčšina obyvateľov krajín Európskej únie. "Straty obyvateľstva z hazardu na Slovensku sa odhadujú na úrovni okolo 0,7-0,8 % z hrubého domáceho produktu a sú porovnateľné so susednými Českom a Maďarskom, ale výrazne vyššie ako v Poľsku," dopĺňa Koršňák.
Najviac na stávkovaní obyvateľov pritom zarábajú spoločnosti na Malte. Na týchto ziskoch sa však pravdepodobne veľkou mierou podieľajú aj zahraniční turisti.
Sklon občanov na Slovensku k hazardným hrám pritom môže zvýšiť aj bločková lotéria, ktorá bude oddnes fungovať. Snahou terajšej vlády je prostredníctvom lotérie znížiť daňové úniky na dani z pridanej hodnoty (DPH). "Bločková lotéria funguje, alebo fungovala s rôznymi úspechmi v niekoľkých krajinách sveta. Kým na Taiwane je takáto prirodzená 'kontrola' funkčnou súčasťou daňového systému už vyše polstoročia, v Gruzínsku podobný pokus skončil neúspechom a po pár mesiacoch bol zrušený," priblížil Koršňák.
Z európskych krajín funguje bločková lotéria na Malte, ktorá ju zaviedla v roku 2004 a výška výhry sa odvíja od výšky nákupu.
Zavedenie bločkovej lotérie na Slovensku považuje analytický tím UniCredit Bank za experiment, ktorý má skôr edukačný potenciál, a teda môže zvýšiť povedomie obyvateľstva o platení daní. "Vzhľadom na vládou deklarované relatívne nízke náklady prevádzky takejto lotérie nemusí byť jej zavedenie nevyhnutne stratové. Samotná bločková lotéria však verejné financie nezachráni, považujeme ju skôr za doplnkové opatrenie, ktorého úspech sa ťažko predpovedá. Pre zlepšenie daňového výberu by vláda mala zrealizovať aj systémové opatrenia, ktoré by eliminovali veľké daňové podvody," dodáva Koršňák s tým, že zníženie daňových únikov by síce malo byť dlhodobým cieľom každej vlády, pri konsolidácii verejných financií je však spoliehanie sa na zvýšenie efektivity výberu daní vždy riskantné, keďže často ide o relatívne nespoľahlivé opatrenia s otáznym výsledkom.
Koršňák preto nevylučuje, že vláda bude nútená prijímať dodatočné konsolidačné opatrenia, aby udržala plánované zníženie deficitu verejných financií. Tie by sa mali pritom podľa jeho slov zamerať najmä na výdavkovú stranu rozpočtu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies