V tíme Rabobank na TdF 2007 dopoval každý

Rasmussena vtedy vedenie Rabobanku stiahlo po 16. etape z pretekov z pozície lídra s odôvodnením, že nevedel spoľahlivo vysvetliť miesto svojho pobytu v príprave, keď sa vyhýbal dopingovej skúške. Rasmussen si medzitým odpykal dvojročný trest a ukončil kariéru. V januári tohto roku sa 39-ročný Dán priznal k tomu, že väčšina jeho kariéry sa spájala s dopingom, ale teraz pridal aj konkrétne obvinenia na svojich kolegov. Dres holandského profitímu si v tom čase obliekali takí známi borci ako Rus Denis Meňšov, Španieli Juan Antonio Flecha a Oscar Freire či Holanďania Thomas Dekker, Michael Boogerd a Pieter Weening. Tí všetci sa podľa jeho slov uchyľovali k zakázaným látkam. 

"V Rabobanku dopovalo sto percent cyklistov. Nie každý bral ten istý produkt, ale každý mal svoju formu zakázanej látky, ktorú mu ordinovalo vedenie. Všetko to bolo riadené zhora," komentoval bez servítky pri ústach Rasmussen.

Vo svojej pripravovanej autobiografii opisuje aj konkrétne dopingové praktiky. Napríklad, ako mu kolega Rolf Sörensen prvý raz podal kortizón, či ako poprosil vlastného otca, aby mu daroval krv, ktorú neskôr použil na dopingové účely. Ochrannú ruku nad dopingovou realitou v Rabobanku mal držať tímový lekár Geert Leinders, ktorého neskôr v roku 2010 angažovali v tíme Sky, ale potom ho prepustili vzhľadom na dopingové chýry, ktoré sa o ňom rozšírili. Práve Leinders mal Rasmussenovi poradiť, aby použil otcovu krv na obohatenie vlastnej a zmixoval si ju, aby nastal vyšší účinok. "Bolo to ako keď zmiešate vodu s vodou... Prekročil som istú hranicu a nebolo to pre mňa ľahké. Najmä keď aj rodičia vedeli, že si pomáham zakázanými prostriedkami, aby som mohol jazdiť rýchlejšie," cituje Rasmussena server cyclingnews.com. 

Bývalý dopingový hriešnik sa vrátil aj k svojmu nečakanému stiahnutiu z Tour de France v roku 2007 a následnému rozviazaniu tímovej zmluvy. Cyklista vtedy vyhlasoval, že sa pripravoval v Mexiku, ale taliansky komentátor David Cassani ho videl práve v Taliansku. A to mu obrazne zlomilo krk. "Ak by ma Cassani vtedy nestretol, celkom určite by som vyhral Tour de France. Som si istý. Stačilo, ak by som mu vtedy zavolal a vravel: Drž hubu! On by bol určite ticho a nikto by sa nič nedozvedel. Sám bol profesionál 15 rokov a vedel, čo sa za tým všetkým skrýva. Lenže ja som ho nekontaktoval," povedal Rasmussen pre noviny Politiken. 

Na otázku, prečo sa po rokoch priznal a prečo takto otvorene hovorí aj o ostatných, bývalý skvelý vrchár odpovedal: "Kritizovali ma, keď som klamal, ale aj vtedy, keď som sa ozval s časťou svojho príbehu. Pochopil som, že ľudia chcú počuť celú pravdu, odo mňa ju teda teraz dostali. Považujem sa za jedného z najdôveryhodnejších ľudí v cyklistike." 

Rasmussen má v budúcnosti ambíciu manažovať cyklistické družstvo. Aj preto sa rozhodol, že treba odkrývať minulosť skrytú pod nánosmi dopingovej špiny. "Nechcem, aby sa v tíme, v ktorom budem raz pôsobiť, zopakovala situácia z čias mojej kariéry. Ak by tam platili praktiky ako svojho času v Rabobanku, nevedel by som s tým žiť," dodal Rasmussen.