Definitívne: Fico bude kandidovať na prezidenta!

"Môjmu osobnému rozhodnutiu a rozhodnutiu strany Smer-SD predchádzala úvaha, podľa ktorej súčasná vláda požíva jeden z najsilnejších politických mandátov v Európskej únii (EÚ)," vyhlásil Robert Fico. Dodal, že ďakuje predsedníctvu Smeru-SD za konsenzuálne vyslovenie podpory. Ako prezident chce využiť svoje dlhoročné politické skúsenosti, ale aj dobré vzťahy s ďalšími dvoma najvyššími ústavnými činiteľmi, ktorí sú tiež nominantami strany Smer-SD.

"Ako by mohla vyzerať životne dôležitá spolupráca medzi prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom, keď jeden z kandidátov hovorí o Smere-SD ako o strane extrémistov?," opýtal sa Robert Fico. Pripomenul, že ďalší kandidáti chcú byť ako prezidenti protiváhou vlády, teda s ňou chcú bojovať. To by však podľa Roberta Fica komplikovalo pozíciu Slovenska vo vzťahu k euroatlanitckým štruktúram, aj V4, kde čoskoro preverzme predsedníctvo práve Slovenská republika.

"Bolo by chybou, keby prezident vo svojej funkcii len zbieral politické skúsenosti. Musí prinášať predvídateľnosť svojich rozhodnutí, musí byť garantom záväzkov voči európskym a transatlantickým štruktúram," povedal Robert Fico. "Chcem byť vlastenecký prezident. Patrím k posledným dvom aktívnym politikom, ktorí hlasovali za Deklaráciu o nezávislosti SR a ústavu SR v roku 1992," vyhlásil s tým, že zároveň chce byť hlavou štátu, ktorá bude zastupovať aj príslušníkov národnostných menšín.

Dodal, že Smer-SD má, bez ohľadu na výsledok prezidentských volieb, predpoklady na to, aby aj v najbližších rokoch zohrával v slovenskej politike dominantnú úlohu. 

Po dnešnom vyhlásení má tak aj najsilnejšia parlamentná strana známeho svojho nominanta. Záujem o prezidentské kreslo spolu s ním už oznámilo 15 kandidátov. Presný termín konania sa volieb ešte nie je známy. Predseda parlamentu Pavol Paška ho chce oznámiť do konca tohto roka.

Fico by si mal podľa informácií agentúry SITA až do prezidentských volieb ponechať funkciu premiéra. Abdikuje až v prípade úspechu v prezidentských voľbách. V Smere-SD prevládol názor, že predsedom vlády a šéfom strany má byť jeden človek. Podľa posledných informácií ním má byť Pavol Paška. Pôvodne sa uvažovalo, že premiérom bude Robert Kaliňák a Paška predsedom strany. 
Na kandidatúru na prezidenta je potrebných buď 15 podpisov poslancov NR SR, alebo 15-tisíc podpisov pod petíciu od občanov. Prezidentskú kandidatúru zatiaľ ohlásil poslanec NR SR Radoslav Procházka, podnikateľ Andrej Kiska, herec Milan Kňažko, bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský, ktorý odišiel z KDH. Rada KDH ako prezidentského kandidáta schválila Pavla Hrušovského, ktorého podporuje aj Most-Híd. SaS navrhla Petra Osuského. Kandidátom Strany maďarskej komunity do prezidentských volieb je Gyula Bárdos. Kandidatúru oznámila aj Ľubica Blašková a 75-ročný vedec Milan Melník. Jozef Behýl, ktorý sa venuje najmä tretiemu sektoru, avizoval, že sa tiež bude uchádzať o post hlavy štátu. Kandidovať chce aj invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec. Kandidatúru oznámil aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko. O post prezidenta chce zabojovať známy kardiochirurg Viliam Fischer. Stanislava Martinčka nominovala vo februári na kandidatúru na post prezidenta SR Koalícia občanov Slovenska.

Dvojnásobný premiér, ktorý sa chce stať prezidentom

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (1964) v roku 1986 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiách pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a tiež bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.

Robert Fico v roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a po revolúcii sa stal členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), za ktorú bol v roku 1992 zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR. Na 5. zjazde SDĽ v roku 1998 ho zvolili za prvého podpredsedu strany. Koncom roka 1998 bol Robert Fico kandidátom na post generálneho prokurátora SR, SDĽ však podporila kandidatúru Milana Hanzela na tento post s odôvodnením, že pôvodný kandidát strany Robert Fico nespĺňal kritérium vekovej hranice. 

SDĽ bola v roku 1998 súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK), Stranou maďarskej koalície (SMK) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP), no Robert Fico, ktorý mal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ, sa pre nesúhlas a sklamanie z obsahu a štýlu politiky, ktorú realizovala "vláda zmeny“, rozhodol v auguste 1999 SDĽ opustiť a v NR SR bol nezávislým poslancom. 

Koncom roka 1999 založil Robert Fico stranu Smer, ktorá sa zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu a hneď po svojom založení pôsobila ako alternatíva voči vtedajšej vládnej koalícii i opozícii a ešte v tom istom volebnom období (1998-2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta". V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany so zanedbateľnými volebnými preferenciami - SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická strana Slovenska sa integrovali so Smerom, od januára 2005 zanikli a Smer zmenil názov na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD). 

Po parlamentných voľbách 2002, v ktorých získala strana Smer 13,6 percenta voličských hlasov a 25 poslaneckých kresiel v NR SR, ostala v opozícii a Robert Fico bol v NR SR členom Výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Počas celého volebného obdobia súperil Smer s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) o vedúce postavenie v opozícii a bol úspešný, čo ukázali parlamentné voľby v roku 2006, v ktorých zvíťazil Smer-SD s 29,14 percenta hlasov voličov a vytvoril vládu so zástupcami Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá získala 11,73 percenta a ĽS-HZDS, ktorá získala 8,79 percenta hlasov voličov. Zloženie vlády s SNS vyvolalo nevôľu v socialistickej frakcii v Európskom parlamente a vedenie Strany európskych socialistov (PES) pozastavilo v júli 2006 členstvo Smeru v strane. Smer-SD sa do PES vrátil až vo februári 2008, a to na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín ako aj ich status quo. Vláda Roberta Fica v januári 2009 ukončila vstup Slovenskej republiky do eurozóny, čo pre krajinu znamenalo zmiernenie dôsledkov globálnej krízy, no poznamenali ju také kauzy ako nástenkový tender, emisie, sociálne podniky, bratislavské letisko, vyšetrovanie eurofondov a ďalšie. 

V roku 2010 vyhral Smer-SD parlamentné voľby so ziskom 34,79 percenta hlasov voličov, no nezostavil vládu a Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR. Na politické výslnie sa vrátil po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Jeho strana získala v 150-člennom parlamente 83 kresiel a 4. apríla 2012 vymenoval prezident Ivan Gašparovič Roberta Fica za predsedu "jednofarebnej" vlády. 

Po voľbách v roku 2012 bol Robert Fico na rozdiel od predchádzajúcich volieb ochotný podeliť sa o radosť z víťazstva aj s novinármi. Kým po voľbách v roku 2006 nechal médiá čakať celú noc pred centrálou strany, tentoraz mohli televízie nakrúcať, ako ho jeho spolustraníci oslavujú. Fico bol dlhé obdobie v spore s vydavateľom denníka Sme pre karikatúru Martina Šútovca. Predmetom sporu bol kreslený komentár „Shootyho", na ktorom zobrazil Fica na lekárskom vyšetrení. Lekár komentuje röntgenový snímok slovami: "Nemýlil som sa. Tá vaša bolesť krčnej chrbtice je čisto fantómová.“ V novembri 2011 Fico súd prehral, vo februári 2012 podal dovolanie na Najvyšší súd SR, no v marci 2013 zmenil názor a vyhlásil, že už nechce ospravedlnenie a ani 33-tisíc eur za karikatúru Martina Šútovca. Žaloba pre karikatúru bola jednou z posledných, ktoré Fico proti médiám mal. Podľa denníka Sme od februára 2007 do júla 2012 vysúdil Fico od rôznych médií spolu 235 294 eur. 

Robert Fico je ženatý, má syna.