Glváč: Armádu utiahneme aj s rozpočtom na úrovni jedného percenta HDP

Tvrdí to minister obrany Martin Glváč, podľa ktorého sa neraz v minulosti obranné rozpočty, ktoré bývali aj vyššie, v podstate len prejedli. "Keď som tu bol prvé mesiace, tak som zistil, že tu nefunguje centrálny register zmlúv, že je to nejaký moloch, pavučina skupín, ktoré si to tu riešili a netransparentne robili dodatky," povedal Glváč v rozhovore pre agentúru SITA s tým, že za jeho pôsobenia zaviedli prísnejšiu kontrolu zhora. Tá teraz zabraňuje aktivitám, ktoré spomenul. Podľa jeho slov sa teda dali ušetriť peniaze pri nákupe pneumatík, poistenia a servisu áut, pohonných hmotách či informačných technológiách. "Keď bude tento systém kontroly fungovať aj personálne, sme pripravení poslať viac peňazí na modernizáciu," povedal Glváč.

Minister obrany upozornil, že pri pokračujúcej ekonomickej kríze je už len málo krajín, ktoré dodržiavajú pôvodný úzus NATO, že na obranné výdavky by mali ísť dve percentá HDP. "Dnes už skôr prechádzajú na to, aby 20 percent z prideleného rozpočtu dali do výzbroje a výstroje," dodal Glváč. K tomu smeruje teraz aj Slovensko, za jeden a pol roka sa zvýšil podiel výdavkov na modernizáciu z ôsmich percent rezortného rozpočtu na šestnásť percent. Na budúci rok pôvodne chceli dať na modernizáciu 16,9 percenta svojho rozpočtu, ale vďaka vývoju čerpania peňazí v decembri by sa mohol tento podiel pohybovať medzi 18 až 19 percentami. "Do troch rokov by sme sa chceli dostať na tých 20 percent," tvrdí minister. Rozpočet ministerstva obrany je o desať miliónov eur nižší ako celkové obranné výdavky. 

Úspory očakáva aj z toho, že do dlhodobého prenájmu súkromnej spoločnosti prejde už druhý vojenský opravárenský podnik, Nováky nasleduje Trenčín. Ministerstvo teda nemusí podnikom dávať zákazky, aby v nich udržalo zamestnanosť. Teraz už pri zákazkách budú porovnávať ponúknuté ceny, aj vojenské opravárenské podniky sa zúčastnia na verejnej súťaži. "Tlak na cenotvorbu bude iný ako v minulosti". 

Glváč považuje za chybu minulosti, že sa vždy plánovalo len od 1. januára do 31. decembra konkrétneho roka. Nevytvárali sa tak rezervy na prípadne akvizície, ktoré by vzišli z dlhších výberových konaní. "Ak napríklad v marci vyhlásime medzinárodný tender, tak sa jeho koniec daného rozpočtového roku nedotkne," vysvetlil minister. Teraz už finančné záväzky z dlhodobejších projektov neposúvajú len do posledného roka ich spustenia.