Lipšic a Kadúc chcú zabrániť rušeniu mimoriadnych schôdzí

Do národnej rady predložili novelu rokovacieho poriadku, podľa ktorej by sa v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze.

Predseda parlamentu podľa platnej legislatívy musí zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní, ak o jej zvolanie písomne požiada aspoň pätina poslancov (30). Vládny Smer-SD v tomto volebnom období zablokoval viacero mimoriadnych schôdzí, napríklad ku stavu v justícii či k situácii s nebankovými subjektmi, a to tak, že v úvode schôdze neschválil ich program. Mimoriadne schôdze sa tak skončili niekoľko minút po otvorení. "Neschválenie programu zvolanej mimoriadnej schôdze sa stalo jedným z nástrojov vládnej väčšiny, ako zabrániť konaniu mimoriadnej schôdze," vysvetľujú opoziční zákonodarcovia. V aktuálnom 6. volebnom období NR SR sa zatiaľ z jedenástich mimoriadnych schôdzí podľa Lipšica a Kadúca konali len štyri, a to schôdza k nepriaznivému stavu školstva na Slovensku, návrhu na podanie obžaloby na prezidenta Ivana Gašparoviča, schôdza k prehlbujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku a k návrhu na odvolanie premiéra Roberta Fica. V 5. volebnom období NR SR sa podľa poslancov z piatich zvolaných mimoriadnych schôdzí konala iba jedna. "Takýto úzus nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, respektíve by mal byť, rokovací poriadok vystavaný. Veď predsa, ak by zákonodarca mal pri prijímaní takejto normy zámer, aby sa mimoriadna schôdza nekonala, neposkytol by menšej skupine ako je nadpolovičná väčšina poslancov NR SR právo takúto schôdzu zvolať," argumentujú. Lipšic a Kadúc preto v novele navrhujú, aby sa pri mimoriadnych schôdzach neschvaľoval ich program, keďže ten vyplýva zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze.