PARÍŽ - Palestínčania Šaronovi vyčítajú najmä jeho údajnú zodpovednosť za masakru z roku 1983 neďaleko libanonského hlavného mesta Bejrút.
Svetoví lídri vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a amerického prezidenta Baracka Obamu v sobotu vzdali hold bývalému izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi, ktorý v sobotu po ôsmich rokoch v kóme zomrel. Palestínski politici ho však označujú za "kriminálnika" a jeho smrť oslavujú.
Šaron "urobil dôležitý historický krok na ceste k zmiereniu s Palestínčanmi a dvojštátnemu riešeniu," uviedla Merkelová prostredníctvom svojho hovorcu. Britský premiér David Cameron zase izraelského politika ocenil za "odvážne a kontroverzné rozhodnutia na ceste k mieru". "Zasvätil svoj život izraelskému štátu," píše sa v oficiálnom stanovisku Obamu. Šaronov prínos ocenil aj bývalý šéf Bieleho domu Bill Clinton spoločne s prvou dámou Hillary. "Bolo cťou pracovať s ním, hádať sa s ním a sledovať ho zakaždým, keď sa snažil nájsť správnu cestu pre svoju milovanú krajinu," uvádzajú v stanovisku.
Palestínski lídri však majú na Šaronov prínos opačný názor. Vyčítajú mu najmä jeho údajnú zodpovednosť za masakru z roku 1983 neďaleko libanonského hlavného mesta Bejrút. Libanonskí kresťanskí ozbrojenci vtedy podľa odhadov zmasakrovali 700 až 3500 civilistov z pomsty za predošlé útoky islamistov. Šaronova zodpovednosť mala spočívať v "ignorácii nebezpečenstva", ktoré vtedy Palestínčanom hrozilo. Arabi mu vtedy dali prezývku Mäsiar z Bejrútu. "Náš ľud prežíva túto historickú chvíľu, keď zmizol kriminálnik, ktorého ruky boli pokryté krvou Palestínčanov," uviedol v oficiálnej reakcii na Šaronove úmrtie hovorca palestínskeho militantného hnutia Hamás Sami Abú Zahrí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies