Žitňanská: Novela zákona o sudcoch nás vracia o niekoľko rokov späť

K zákonu Žitňanská predložila štyri zásadné pripomienky. Ako uvádza poslankyňa v stanovisku, ktoré poskytla agentúre SITA, týkajú sa hlavne oslabenia prvku náhody pri vytváraní disciplinárnych senátov a neodôvodneného zvýhodnenia sudcov, ktorí nevykonávajú výkon súdnictva v porovnaní s inými právnickými profesiami.

„Z minulosti poznáme viacero prípadov, keď disciplinárne senáty boli použité ako nástroj na šikanu nepohodlných sudcov. Vytváranie disciplinárnych senátov náhodným spôsobom, ktoré sme v minulom volebnom období zaviedli, malo slúžiť ako nástroj proti šikane sudcov prostredníctvom zmanipulovaných disciplinárnych konaní. Novela zákona z dielne ministra Boreca nás vracia o niekoľko rokov späť, pretože opäť vzniká priestor pre vytesnenie nevyhovujúcich kandidátov na predsedu či člena disciplinárneho senátu do kategórie náhradníkov, ktorí sa veľmi pravdepodobne sudcami disciplinárneho senátu nikdy nestanú. Otvorenosť a náhodnosť sú princípy, s ktorými má súčasná reprezentácia našej justície veľký problém,“ uviedla Žitňanská. Podľa poslankyne je tiež nepochopiteľné, prečo chce ministerstvo spravodlivosti umožniť disciplinárne súdnictvo sudcom, ktorí majú prerušený výkon súdnictva z titulu nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. „Sudca vo výkone funkcie sudcu podlieha kódexu disciplinárnych previnení sudcu. Je spochybnené, či sa sudca v prerušenom výkone funkcie vôbec disciplinárne zodpovedá v zmysle zákona o sudcoch. Navyše, mnohí z týchto sudcov súdili ešte v období totality. Pýtam sa, prečo majú dnes disciplinárne posudzovať činnosť iných sudcov?," dodala. 

Dlho nefunkčné disciplinárne senáty, ktoré rozhodujú o prehreškoch sudcov, chce rezort spravodlivosti oživiť zmenou pravidiel, ako sa tieto senáty vytvárajú. Navrhovaná úprava zákona o sudcoch a prísediacich mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov tak, že upúšťa od ich náhodného generovania pre každý prípad disciplinárneho konania, a namiesto toho zavádza mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce. Disciplinárne prípady sa týmto senátom majú prideľovať náhodným výberom. „Dnešný systém funguje tak, že ak niekto vypadne zo senátu, tak nie je možné, aby tento senát ďalej fungoval a celé konanie sa dostáva do stratena,“ povedal minister Borec ešte v decembri. Po zmene pravidiel by v prípade „vypadnutia“ sudcu zo senátu došlo automaticky k jeho nahradeniu novým človekom. 

Súdna rada podľa zákona volí na tri roky 10 kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov a 30 ich členov. Tí sa zaraďujú do databáz, teda takpovediac výberových košov. Jednu databázu tvoria predsedovia disciplinárnych senátov, ktorých volí rada na základe návrhov sudcovských rád jednotlivých súdov. Druhú databázu 15 členov volia spomedzi kandidátov navrhnutých ministrom (ôsmi z nich musia byť sudcovia). V tretej databáze sú 15 členovia zvolení z kandidátov navrhnutých NR SR (ôsmi musia byť sudcovia). Z databáz potom náhodným výberom kreujú senáty pre jednotlivé disciplinárne návrhy. „Koše (databázy), budú zachované, to znamená, že budú dopĺňané mená (disciplinárnych) sudcov z týchto košov, ale už do stabilných a pevných senátov,“ vysvetlil Borec. 

Členmi disciplinárnych senátov podľa súčasných pravidiel môžu byť aj laici, teda nesudcovia. Predseda súdnej rady Štefan Harabin navrhoval vyriešiť problém s nefunkčnými disciplinárnymi senátmi v zriadení osobitného disciplinárneho súdu z emeritných (vyslúžilých) sudcov, prípadne prokurátorov. „Budú tam samozrejme tak ako doteraz aj laické osoby a zároveň budem veľmi rád, pokiaľ prídu aj emeritní sudcovia, ktorí len napomôžu, aby sa činnosť zrýchlila, keďže majú mnoho skúseností,“ povedal Borec na margo jeho návrhu zmien v kreovaní disciplinárnych senátov.