BRATISLAVA - Bežným slovenským zubárom je v súčasnosti 57-ročná žena. Stomatológov vo veku viac ako 60 rokov je pritom až 33 percent. Dôvodom starnutia lekárov je skutočnosť, že v minulosti lekárske fakulty prijímali menší počet študentov stomatológie.
V posledných rokoch sa situácia pomaly lepší, množstvo študentov a absolventov zubného lekárstva sa zvyšuje. Minulý rok vyšlo z fakúlt približne sto nových stomatológov. Ak sa tento trend nárastu zachová, podľa prezidenta Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Jána Gašiča by sa za šesť rokov stav vo vekovej štruktúre zubných lekárov mohol začať zlepšovať.
Dôvod, prečo sa v minulosti prijímalo málo študentov na odbor zubného lekárstva, vidí v niekoľkých príčinách. "Mám na to vzorec piatich "pé". Priestory, prístroje, personál, pacienti a peniaze," uviedol Gašič s tým, že vo všetkých prípadoch ide o nedostatok. Nielen súčasná veková štruktúra doktorov, ale aj rozmiestnenie samotných ambulancií je jedným z problémov zubného lekárstva. Komora upozorňuje, že stomatológovia sa koncentrujú zväčša vo veľkých mestách.
Pre porovnanie, kým v Bratislave na jedného zubného lekára pripadá okolo 800 pacientov, na Orave, južnom Slovensku či východe Slovenska sa to pohybuje od 3 tis. do 6 tis. pacientov. O prideľovaní obvodov rozhoduje lekár samosprávneho kraja. "Najzásadnejším problémom je to, že lekári vyšších územných celkov (VÚC) nemajú prehľad o pokrytí siete úplne, z toho hľadiska už vyplýva, že nemôžu kompetentne rozhodnúť o tom, kde je potreba lekára a kde nie," povedal viceprezident SKZL Igor Moravčík.
Pripúšťa však aj to, že dôvodom nemusí byť len nevedomosť pri rozhodovaní o obvodoch. Podotýka, že sa stali prípady, keď zubný lekár žiadal konkrétny obvod, no nepochodil, následne však za rok bol ten istý obvod pridelený inému stomatológovi. Komora preto požaduje viac kompetencií. Chce byť poradným orgánom lekára VÚC, aby mohla byť nápomocná pri rozhodovaní o rozložení siete. Jej prioritou je, aby zdravotná starostlivosť bola dostupná pre každého pacienta bez ohľadu na to, kde býva.
Podľa Gašiča by privítali i povinné členstvo v komore tak, aby všetci lekári mali rovnaké práva i povinnosti. Aktuálne na Slovensku pôsobí 3 394 zubných lekárov, z toho nečlenmi komory sú 533. Povinné členstvo na Slovensku platilo do roku 2005.
SKZL žiada aj prísnejšie pravidlá pri uznávaní vzdelania zubných lekárov, ktorí svoje štúdium skončili v inom ako členskom štáte Európskej únie. Členka prezídia SKZL Neda Markovská dáva za príklad Českú republiku, kde lekári z tretích krajín prechádzajú niekoľkostupňovým sitom. Od odborného testu cez päťmesačnú prax v ambulancii až po štátnu skúšku. Markovská podotýka, že mnohí z nich neuspejú. Hovorí, že prísnejšie pravidlá chcú len preto, aby mali všetci rovnaké odborné danosti, a keď naši študenti majú náročné štúdium, je na mieste požadovať rovnakú kvalitu aj od stomatológov z cudziny.
Ministerstvo zdravotníctva SR nerozumie tvrdeniu Slovenskej komory zubných lekárov, že podmienky sú benevolentné, čo sa týka uznávania kvalifikácie stomatológov. "My aj ministerstvo školstva úzko spolupracujeme aj s univerzitami v SR, ktoré realizujú vysokoškolské štúdium v odbore zubné lekárstvo," povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Martina Lidinská. Doposiaľ nemá ministerstvo podľa nej žiadne podnety od občanov, v ktorých by sa sťažovali na nedostatočnú kvalitu starostlivosti zo strany zahraničných lekárov. Práve naopak, prístup zahraničných lekárov podľa Lidinskej vyzdvihujú a podnety prichádzajú skôr na slovenských zubárov. Pacienti sa v nich najčastejšie sťažujú na vysoké poplatky v zubných ambulanciách a neochotu lekárov vysvetliť, za čo si pacient musí doplatiť, resp. na čo má nárok z verejného zdravotného poistenia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies