Zákon o miestnych daniach nie je protiústavný, rozhodol ÚS

Rozhodlo o tom dnes na verejnom pojednávaní plénum Ústavného súdu SR (ÚS) a nevyhovelo návrhu poslancov, aby napadnuté ustanovenia vyhlásil za protiústavné. Odlišné stanovisko k rozhodnutiu pléna podali ústavní sudcovia Ľudmila Gajdošíková a Peter Brňák. Ako uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, obce požívajú istú mieru autonómie v prerokovávanej problematike a navrhovatelia nedostatočne preukázali oprávnenosť zásahov do tejto autonómie. Podrobné písomné odôvodnenie dostanú zúčastnené strany a potom bude zverejnené aj na stránke ÚS.

S návrhom sa na ÚS obrátila skupina 34 poslancov NR SR ešte v marci 2012. V návrhu poslanci žiadajú, aby ÚS rozhodol, že viaceré napadnuté ustanovenia zákona o miestnych daniach a poplatkoch nie sú podľa ich právneho názoru v súlade s ústavou, lebo nestanovujú maximálnu možnú výšku dane, umožňujú obciam stanoviť vo všeobecne záväzných nariadeniach neprimerane vysoké dane za pozemky a stavby. Súčasne umožňuje ľubovôľu obcí pri stanovovaní celkovej výšky dane. Právny zástupca navrhovateľov Štefan Jakub dnes v ústnom vystúpení pred plénom uviedol, že navrhovatelia trvajú na sťažnosti a jej petit rozšíril aj na aktuálnu novú právnu úpravu, v ktorej ale zákonodarca neriešil problematiku napadnutých starších uznesení. Ako informoval sudca spravodajca Ladislav Orosz, NR SR sa k návrhu poslancov nevyjadrila, vláda SR vo svojom vyjadrení navrhla, aby ÚS podaniu a návrhu poslancov nevyhovel, rovnaké stanovisko zaujalo vo vyjadrení aj Združenie miest a obcí Slovenska. 

Poslanci v podaní uvádzajú, že cieľom právnej úpravy bolo zefektívniť správu daní na samosprávnej úrovni a tým vytvoriť podmienky pre reálne napredovanie územnosprávnych jednotiek, ale nie navodenie stavu, keď obce zneužívajú svoje oprávnenia za účelom naplnenia obecných rozpočtov. Táto ich činnosť však vedie k zníženiu konkurencieschopnosti daňových subjektov, ktorých základným výrobným prostriedkom sú nehnuteľnosti – pozemky a stavby. Argumentujú, že zákonodarca síce stanovil minimálnu sadzbu dane ako aj jej rozpätie, ale opomenul stanoviť maximálnu možnú hranicu daní, ktoré môže obec uložiť daňovníkovi prostredníctvom VZN. Poslanci napadli, že zákon umožňuje stanoviť rozdielne sadzby daní na nehnuteľnosti – stavby a pozemky v jednom celku, ako aj oslobodiť od dane z pozemkov niektoré subjekty. Navrhovatelia tvrdia, že stanoviť rozsah práv a povinností možno len na základe zákona a v jeho medziach a nie právnymi aktmi obcí (VZN), ktorým táto právomoc neprislúcha. Argumentujú, že absencia právnej úpravy maximálnej dane v zákone nemôže byť ústavne ospravedlniteľná pre jej stanovenie obcami. 
Právny zástupca navrhovateľov na dnešnom pojednávaní poukázal na skutočnosť, že v poslednom období miestne dane z nehnuteľností sústavne rastú na celom Slovensku. Uviedol, že na východe je to najmarkantnejšie, keď obce v roku 2013 zvýšili miestne dane cez VZN o stovky až tisíc percent oproti výške daní z roku 2012. 

V podaní poslanci NR SR napadli aj všeobecne záväzné nariadenia, ktoré prijali obce Drahňov, Iňačovce, Čečehov a Jastrabie pri Michalovciach. Ústavný súd v apríli 2012 prijal ich podanie na ďalšie konanie vo veci samotného zákona. Nevyhovel však ich návrhu, aby pozastavil účinnosť napadnutých zákonných ustanovení. Pokiaľ ide o napadnuté všeobecne záväzné nariadenia obcí rozhodol, že ide o vec, ktorú je kompetentný riešiť senát ÚS a vyčlenil ju na samostatné konanie. Ako dnes informoval sudca spravodajca Ladislav Orosz, senát na predbežnom prerokovaní rozhodol, že prijíma podanie na ďalšie konanie, ktoré prerušil do času, kým plénum ÚS nerozhodne o napadnutých ustanoveniach zákona o miestnych daniach.