Poslanci sa nezhodli,či sa zvýšia právomoci premiéra voči tajným

Vo viacerých ustanoveniach návrhu nového zákona sa už hovorí o kompetenciách premiéra, v zatiaľ platnom zákone sa viac píše o kompetenciách vlády a Rady obrany štátu. "To je veľký posun," poznamenal Fedor v diskusnej relácii TA3 V politike. Fedor ako príklad uviedol tú pasáž zákona, ktorá hovorí, že "ak tak rozhodne predseda vlády v čase krízovej situácie, plní úrad aj ďalšie úlohy bezpečnosti štátu". Fedor argumentoval, že ak nikde nemáme odvolávku, čo je to krízová situácia a čo sú to ďalšie úlohy, tak ich treba jasne zadefinovať. Druhým riešením by podľa neho bola účinná kontrola.

Predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Jaroslav Baška hovorí, že v návrhu zákona žiadne posilnenie kompetencií premiéra nenašiel. Poukázal na to, že podľa súčasného zákona môže Rada obrany štátu, na ktorej čele sedí premiér, dávať úlohy týmto službám. "Ja tam nevidím žiadnym spôsobom v tomto novom znení posilnenie kompetencií a právomocí premiéra voči úradu civilného spravodajstva," uviedol Baška. Názov Úrad civilného spravodajstva, ako je už známe, má nahradiť doterajší názov Slovenská informačná služba. Podľa Bašku má byť v novom zákone definované, kedy môže premiér rozhodnúť, aké veci má úrad plniť v čase vojny, vojnového alebo výnimočného stavu, čo doteraz chýbalo.

Podľa Bašku sa netreba obávať ani toho, že by Úrad civilného spravodajstva alebo Vojenské spravodajstvo získali novým zákonom nové kompetencie. "Zákon je zameraný na vykonávanie spravodajskej činnosti - nie je tam, že vykonáva nejaké ďalšie bezpečnostné opatrenia," dodal Baška v TA3. Zákonom sa má posilniť aj poslanecká kontrola, argumentoval Baška. Osobitné kontrolné výbory majú byť pre civilné aj vojenské spravodajstvo. Predsedami výborov budú opoziční poslanci.

Fedor by chcel hovoriť aj o efektivite, lebo taký malý štát, ako Slovensko, by podľa neho nemal mať dve veľké spravodajské služby, ktoré by sa v činnosti prekrývali. Baška uviedol, že nový zákon by mohol platiť od 1. januára 2015.