Tretie olympijské fiasko odkrylo ďalšie nedostatky v Soči

Tretíkrát v histórii zimných olympijských hier pripravili slovenskí hokejisti fanúšikom veľké sklamanie. Po Nagane 1998 a Salt Lake City 2002 sa ani vystúpenie v Soči 2014 nedá nazvať inak ako fiaskom a veľkým neúspechom. S výnimkou zápasu s Ruskom a druhej polovice duelu s Českom mužstvo neukázalo svoj potenciál. Prvýkrát odchádza Slovensko z olympijského turnaja bez víťazstva, nestačilo na USA (1:7), Slovinsko (1:3), Rusko (0:1 po sam. nájazdoch) a ani na Česko (3:5). 

Keď sa zdalo, že tím Vladimíra Vůjtka sa herne, výkonnostne i kolektívne dvíha, prišla prvá tretina súboja s Českom a všetky tieto aspekty zrazu vyprchali. Mužstvo sa síce pozbieralo a posledných 40 minút odohralo vydarenú partiu, ale na postup medzi najlepšiu osmičku to nestačilo. Výsledkom bolo predposledné 11. miesto, za Slovenskom skončilo len Rakúsko. 

Po úspechu a 4. mieste vo Vancouveri 2010 prišiel tentoraz olympijský pád. Kým na západnom pobreží Kanady mužstvo predvádzalo ľúbivý hokej, dávalo góly a hráči zodpovedne plnili svoje úlohy, o štyri roky neskôr pri Čiernom mori malo problémy v ofenzíve - v prvých troch zápasoch dalo iba dva góly. Slováci však robili aj chyby v defenzíve. Chýbal lepší prechod do útoku, súperi mali Slovákov prečítaných a veľa im nedovoľovali. Ofenzívne sa to zlepšilo od druhej tretiny osemfinálového súboja s Českom, ešte predtým však tím trénera Vladimíra Vůjtka zrazili na kolená horšie korčuľovanie a veľké chyby v defenzíve. "Nemôžeme porovnávať olympijské turnaje. Každý je iný, je medzi nimi štvorročný rozdiel, mužstvo sa obmenilo. Priestor dostali aj mladší hráči, aby nazbierali skúsenosti. Podľa mňa mal tento tím svoju tvár, bol dobre poskladaný z kvalitných, technických, rýchlych i skúsených hokejistov. Ťahali sme však najmä ofenzívne za kratší koniec," priznal kapitán Zdeno Chára. 

S výnimkou zápasu s Ruskom sa Slováci nevyhli celotretinovým výpadkom, ktorého ho pripravili o lepší výsledok. Zlyhania prišli v druhej tretine súboja s Američanmi, tretej so Slovincami i prvej s Čechmi. Tieto výpadky sú ťažko vysvetliteľné. "Hokej hrať vieme, ale bohužiaľ, nedarí sa nám to celých šesťdesiat minút. Stalo sa nám to aj vlani na majstrovstvách sveta v Helsinkách, kde sme vo štvrťfinále prehrávali s Fínmi po prvej tretine 0:3 a vrátili sa ešte do zápasu. Aj pred súbojom s Čechmi bolo mužstvo nabudené a pripravené. Prišlo však na ľad a všetko vyzeralo inak,“ povedal tréner Vladimír Vůjtek, ktorého skoré vypadnutie, prehry i umiestnenie veľmi mrzeli. 
Herný prejav slovenského mužstva ovplyvnili aj zranenia. Pre zdravotné problémy nemohli nastúpiť viacerí kľúčoví hráči ani v iných tímoch, ale aj v Soči sa ukázalo, že absencia Ľubomíra Višňovského, Mariána Gáboríka či Dominika Graňáka je pre slovenský tím citeľná a nahradiť týchto hráčov je veľmi ťažké. Slováci stále spomínajú na úspechy z rokoch 2000 až 2004. Hokej pod Tatrami však s výnimkou Helsínk 2012 za špičkou na významných turnajoch zaostáva. 

Postupne aj v slovenskom tíme prichádza k obmene kádra. Fanúšikovia si pomaly zvykajú na nové mená opôr. V budúcnosti by mali tím ťahať predovšetkým hráči ako Tomáš Tatar, Richard Pánik, Tomáš Jurčo či Martin Marinčin. Turnaj v Soči bol pre nich teraz veľkou školou. "Majú na to, aby sa stali lídrami mužstva. Sú to mladí chalani, Marinčin a Jurčo len teraz nakukli do NHL. Verím, že sa v lige chytia a budú patriť k špičke,“ myslí si Vladimír Vůjtek. Je však pravdou, že Slováci musia zaplátať dieru, keďže medzi staršími a mladšími hráčmi chýba kvalitná stredná generácia. Pre mnohých starších mohol byť olympijský turnaj v Soči dokonca rozlúčkou s reprezentačným dresom. 

Vystúpenie slovenského hokejového tímu je aj obrazom športu pod Tatrami. Už po Vancouveri 2010 sa olympijskí funkcionári s obavou pozerali na Soči 2014. V hokeji i celom slovenskom športe chýba koncepčnejšia práca s mládežou, nevychovávajú sa talenty a len sa plátajú diery, ktoré vznikli. Všetko nie je len o financiách. Chýba ochota mladých trénovať a výkonnostne napredovať. Niekedy je to aj o motivácii, inokedy o podmienkach, v ktorých vyrastajú. Len čakať so založenými rukami, že človek dostane všetko pod nos nestačí. To si musia uvedomiť nielen kompetentní funkcionári, ale aj nádejní športovci a hokejisti. Netreba sa pozerať iba po okolí, sťažovať sa, závidieť typicky po slovensky podmienky iným, ale aj vysúkať si rukávy a začať tvrdo pracovať - funkcionári, tréneri, športovci aj mládež.