Biatlon: Kuzminová odpovedala na gratulácie tri dni, teší sa na oslavy

Už v stredu je nachystané pompézne prijatie na Námestí SNP v Banskej Bystrici. "Moje srdce bije pre Slovensko a pre Banskú Bystricu, kde sa cítim ako doma. Teším sa na tie oslavy," vyznala sa úspešná biatlonistka na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave pár hodín po prílete.
      

Kuzminová priznala, že mala pôvodne obavy, ako celé Hry dopadnú, nakoniec však mohla hovoriť o absolútnej spokojnosti. "Pred odchodom na ZOH bolo plno otázok ohľadom bezpečnosti, či to Rusko zvládne organizačne. Všetko však dobre fungovalo, bolo plno ľudí, ktorí sa starali o bezproblémový priebeh ZOH. Rusko je veľká krajina, v ktorej sa našlo kopec dobrovoľníkov, ktorí odvádzali svoju robotu na viac ako sto percent."
      

Okrem zlata zo šprintu na 7,5 km vybojovala v čiernomorskom stredisku aj šieste miesto v stíhacích pretekoch a bola aj členkou štvorčlennej miešanej štafety, ktorá skončila na 5. priečke. Médiá ju obletujú, skromná Nasťa si však drží nadhľad a rozhodne nehrozí, že by jej sláva stúpla do hlavy. Takto vníma celý "humbuk" okolo svojej osoby: "Nie som žiadna hviezda. Som obyčajný človek z kože a krvi, ako každý iný. Mala som jednoducho šťastie, že mi v daný deň všetko fungovalo ako má - lyže, dych aj streľba. A z toho sa vyskladal celý ten výsledok. Optimálne to vyšlo aj z hľadiska počasia, lebo ďalšie dni sa viditeľne oteplilo a tým že som relatívne vysoká a ťažká, tak som sa zabárala do snehu viac než iné pretekárky. A aj regenerácia v tej nadmorskej výške nebola až taká dobrá."
      

Dvadsaťdeväťročná biatlonistka tak napodobnila v šprinte úspech z Vancouveru 2010 a ako prvá žena v histórii obhájila na ZOH zlato v rovnakej disciplíne. "Tieto dve olympiády sa nedajú veľmi porovnávať. Do Vancouveru sme šli za novými skúsenosťami, novými zážitkami. Teraz sme šli oveľa cieľavedomejšie za medailou, dlhšie sme sa na olympiádu pripravovali a takisto čelili silnejšiemu tlaku a očakávaniam. Za uplynulé štyri roky sme prežili kopec úspechov, ale aj sklamaní, čo sa dosť odzrkadlilo na psychike a bolo to vidno na streľbe. Na Slovensku viacerí hovorili, že Kuzminová nevie nič trafiť, takže som rada, že aspoň v tom šprinte som mala nulu." Na čo myslela na stupňoch víťazov, keď hrala slovenská hymna? "Vtedy je to v hlave taký emocionálny výbuch. Emócie, šťastie, radosť - to všetko sa mieša dokopy."
      

Ako priznala, energiu v Soči nasávala aj z množstva pozitívnych listov, mejlov a esemesiek od fanúšikov. "Na gratulácie som musela odpovedať tri dni. Za všetky som veľmi vďačná. Po zlom dni som si správy prečítala a hneď ma to prebralo k životu. Často mi pritom písali ľudia, ktorých vôbec nepoznáme a netušíme, ako sa dostali k nášmu mailu. Mejly sledoval môj manžel, čítal mi ich nahlas a spolu sme na ne odpovedali. Najviac ma povzbudili správy od detí z celého Slovenska, ktorí písali do našej olympijskej dediny. Už hneď po príchode do Soči ma čakala na stole obrovská kopa pozdravov, mnohé aj s kresbami. Veľmi sa ospravedlňujem, že som nestihla na všetky odpísať. Vybrali sme iba tri najlepšie, o čom sa ťažko rozhodovalo, lebo každý pozdrav bol originálny."
      

Štafetu od Soči preberá kórejský Pjongčang. ZOH 2018 sú ešte ďaleko, Kuzminová však verí, že o štyri roky bude schopná sa pripraviť znova tak, aby mohla opätovne zaútočiť na medailu. "Pokúsim sa o to," dodala.