Hrušovský je za zjednodušenie spolužitia homosexuálnych párov

 Manželstvo je zväzok medzi mužom a ženou, ale ak treba zjednodušiť spolužitie párov napríklad pri dedení alebo získavaní informácií o zdravotnom stave, vidím priestor na zmeny v občianskom zákonníku. Prezidentský kandidát Ľudovej platformy (KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd) Pavol Hrušovský tak odpovedal agentúre SITA na otázku, či by mala slovenská ústava obsahovať definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy a či by podpísal zákon o registrovaných partnerstvách.

Hrušovský chce byť prezidentom, ktorý by nemlčal. Pravidelne by sa stretal s premiérom a predsedami parlamentných strán, aby spolu hľadali najlepšie riešenia najťažších problémov. "Chcem využiť všetky medzinárodné kontakty, aby som otvoril našim podnikateľom dvere v zahraničí a rovnako sprostredkoval investície na Slovensko. Chcem aktívnejšie pôsobiť v rámci V4, aby náš región mal silnejšie slovo v rámci EÚ," hovorí. Právomoci prezidenta podľa neho posilniť netreba, stačí ich len účinne využívať. "Ale hlavne ich nesmie prezident zneužívať, ako keď prezident nerešpektoval ústavu a nevymenoval riadne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora," dodal. Ak by sa Hrušovský stal hlavou štátu, jeho prvá zahraničná cesta by bola do Česka. "Je to náš sused, ku ktorému nás viaže aj spoločná história a kultúra. Posilniť by som chcel ale vzťahy v rámci V4," poznamenal. 

Ak by sa ako prezident stretol so štátnikmi z Číny, Kuby či Ruska, poukázal by aj na porušovanie ľudských práv v ich krajinách. "Tak ako nám iné štáty pomohli počas komunizmu, tak aj my by sme mali pomáhať štátom, kde dodržiavanie ľudských práv nie je samozrejmosťou," konštatoval. 

Infozákon je podľa Hrušovského dôležitý prvok demokracie, keďže ľudia by mali vedieť, čo sa na Slovensku deje. "Podobne sme postupovali, keď sme za Radičovej vlády prijali povinné zverejňovanie zmlúv. O to viac ma mrzí, že strana Smer obmedzuje právomoci verejného ochrancu práv, lebo je to negatívny signál o otvorenosti k občanom," ukončil. 

Agentúra SITA oslovila všetkých prezidentských kandidátov s týmito otázkami: Chceli by ste z pozície hlavy štátu aktívne vstupovať do politického spoločenského diania alebo funkciu prezidenta vnímate skôr ako reprezentatívnu? Ako si predstavujete Vašu komunikáciu s občanmi? Zvažovali by ste vlastnú reláciu v televízii či napríklad interaktívnu stránku? Ste spokojný so súčasnými právomocami prezidenta alebo ste za ich zmenu? Posilnili by ste niektoré alebo naopak obmedzili? Ak áno, ktoré? Ktorú krajinu považujete za najbližšieho partnera pre SR, kam by smerovala Vaša prvá zahraničná cesta? Mala by slovenská ústava obsahovať definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy? Podpísali by ste zákon o registrovaných partnerstvách? Pri stretnutí s lídrami z nedemokratických režimov boli by ste z funkcie prezidenta ochotný otvorene prejaviť svoj názor a kritizovať napr. porušovanie ľudských práv? Mal by byť prístup k informáciám otvorenejší alebo ste za obmedzenie infozákona? Premiér a kandidát na prezidenta za stranu Smer-SD Robert Fico na otázky neodpovedal z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. 

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční v sobotu 15. marca. Ak v prvom kole ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov voličov, druhé kolo volieb sa bude konať o dva týždne, v sobotu 29. marca. V ňom budú o prezidentské kreslo bojovať dvaja kandidáti, ktorí získajú najväčší počet platných hlasov v prvom kole. O post hlavy štátu sa v marcových prezidentských voľbách uchádza 14 kandidátov: Gyula Bárdos, Jozef Behýl, Ján Čarnogurský, Robert Fico, Viliam Fischer, Pavol Hrušovský, Ján Jurišta, Andrej Kiska, Milan Kňažko, Stanislav Martinčko, Milan Melník, Helena Mezenská, Radoslav Procházka a Jozef Šimko.