Horúčavy, požiare a povodne. Stane sa extrémne počasie "novým normálom"?

Intenzívna a neutíchajúca vlna horúčav spálila hektáre na juhu a juhozápade Spojených štátov. Teploty v meste Phoenix v Arizone dosiahli 43,3°C a trvali rekordných 19 dní. Pohotovosti sú zaplavené pacientami, ktorí majú ťažkosti spôsobené teplom. 

Južná Európa momentálne zažíva jednu z najextrémnejších vĺn horúčav v histórii, v Grécku, Španielsku a Švajčiarsku zúria lesné požiare. Na ázijskom kontinente, konkrétne v Číne, teploty dosahujú rekordné hodnoty 50°C, zatiaľ čo časti Južnej Kórey, Japonska a severnej Indie bojujú s ničivými povodňami. Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie, Petteri Taalas, nazval tento neúprosný príval extrémneho počasia "novým normálom".

Niektorí vedci však tento názor odmietajú. "Keď to počujem, idem sa zblázniť, pretože v skutočnosti to nie je "nový normál"," povedala klimatická vedkyňa a profesorka na Unversity of Reading vo Veľkej Británii Hannah Cloke. "Kým neprestaneme s vypúšťaním skleníkových plynov do atmosféry, nemáme ani tušenie, ako to tu bude vyzerať v budúcnosti." Je jednou z mnohých vedcov, ktorí varujú, že toto je len začiatok. Mali by sme sa pripraviť na to, že dopady globálneho otepľovania budú eskalovať, pokiaľ bude globálna teploty naďalej rásť. 

Michael E. Mann, klimatický vedec a uznávaný profesor na Univerzite v Pensylvánii, preferuje nazývať počasie ako "nové abnormálne". Nový normál "nesprávne vyjadruje myšlienku, že sme sa jednoducho dostali do nejakého nového klimatického stavu a že sa mu jednoducho musíme prispôsobiť," uviedol pre CNN. "Ale je to oveľa horšie. S pokračovaním spaľovania fosílnych palív a následným otepľovaním budú dopady klimatických zmien oveľa horšie. Je to posúvajúca sa hranica stále ničivejších dopadov, pokiaľ sa Zem bude naďalej otepľovať."

Pre vedcov ako sú Mann a Cloke nie je tohtoročné extrémne počasie veľkým prekvapením. "Očakávalo sa, že veľký vplyv na globálne otepľovanie bude mať vývoj prírodného javu El Niño. Z regionálneho hľadiska sa však vyskytlo niekoľko pozoruhodných anomálií," povedal Mann. Taktiež poukázal na rekordne nízke úrovne morského ľadu na Antarktíde a mimoriadne teplo v severnom Atlantiku. "Je to pripomienka toho, že ak budeme pokračovať v spaľovaní fosílnych palív, môžeme nielen očakávať, že teplotné rekordy budú prekonané, ale úplne zničené." 

"Extrémy počasia budú čoraz intenzívnejšie a naše poveternostné vzorce sa môžu meniť spôsobom, ktorý nedokážeme predvídať," povedal Peter Stott, vedecký spolupracovník v oblasti klímy z britského Met Office. "Horúčavy, požiare a povodne v niektorých prípadoch presiahli to, čo predpovedali klimatické modely. Čiastočne je to spôsobené zmenami v prúdení," povedal Mann. Takzvaný "jetstream" (dýzové prúdenie) poháňa teplotný rozdiel medzi pólmi a rovníkom. Otepľovaním Arktídy sa tento teplotný rozdiel zmenšuje, čím sa "jetstream" spomaľuje a slabne. To znamená, že poveternostné systémy sa môžu uzavrieť na dlhší čas. 

"Pre jednotlivé krajiny bude ťažké prispôsobiť sa takýmto novým extrémom," povedala klimatická vedkyňa z Kráľovského meteorologického inštitútu v Holandsku Vikki Thompsonová. "Budeme svedkami udalostí, ktoré povedú k neočakávaným dopadom. Extrémne horúčavy by mohli nasledovať silné dažde, ktoré ovplyvnia spoločnosť, poľnohospodárstvo a ekosystémy," povedala pre CNN.

Zatiaľ čo svet už je postihnutý niektorými vplyvmi globálneho otepľovania, vedci tvrdia, že ešte stále je čas na odvrátenie toho najhoršieho. Najnovšie štúdie ukazujú, že rast globálnej teploty by sa zastavil takmer okamžite, ak by sme prestali so spaľovaním fosílnych palív. Tohtoročné leto je ďalším dôkazom, toho, že každý zlomok stupňa, o ktorý je svet schopný globálne otepľovanie obmedziť, sa počíta. Planéta je asi o 1,2 °C teplejšia, ako bola pred priemyselnou revolúciou. Vedci varujú, že planéta by mala zostať pod úrovňou oteplenia o 1,5 °C. V konečnom dôsledku následky globálneho otepľovania sú smrteľné a ničivé už teraz.