Nesú Židia vinu za ukrižovanie Ježiša Krista? Prípad sa dostal až do amerického Kongresu (komentár Iva Samsona)

Pre Židov (nábožensky „židov“) to nehrá nijakú úlohu, ale pre kresťanov by to malo byť zvrchovane dôležité. Nebyť Židov, nemali by Vykupiteľa a kresťanský antisemitizmus („ukrižovali Ježiša“!) je preto jeden z najabsurdnejších fenoménov v dejinách. Židia dali svetu to najdôležitejšie, čo si mohol kedy želať – Mesiáša. Pravda, pre niektorých dali svetu aj Marxa, Freuda, Trockého a iných, ibaže to sú veľmi pominuteľné figúry.

Židia majú iné priority

Každý rok sa v Izraeli podľa pohyblivého židovského kalendára v jeden deň rozozvučia sirény a život akoby prestal existovať, ľudia zamrznú na mieste, vodiči vystupujú z áut a ostanú stáť. V tomto roku tento deň pripadol na 5. - 6. mája od západu slnka do západu slnka. Moment spomienky je presne vymedzený na dve minúty v rámci tohto obdobia. Bez rozdielu náboženstva, prisťahovaleckej krajiny navrátilcov alebo farby pleti si tam v tento deň všetci pripomínajú Jom HaŠoah, v Európe známy ako „veľký holokaust“. Život sa o desiatej doobeda zastaví v každom meste, v každej dedine, v každej osade, na každej vojenskej základni, v každej škole, v každom kibuce. Prezident aj premiér držia preslovy pri pamätníku Jad Vašem v Jeruzaleme. V tomto roku to bolo trochu iné. Iný, „malý holokaust“ sa udial 7. októbra 2023, ale ten si v Izraeli možno ešte len budú pripomínať. A veľmi neradi, podobne ako ten„veľký“.

V americkom Kongrese si brali do úst evanjeliá

Počiatkom mája 2024 sa sa v „Dolnej komore“ Kongresu (Snemovni reprezentantov) prijímal zákon o antisemitizme – American Awareness Antisemitism Act. Volne a nepresne by sme ho do slovenčiny preložili najskôr ako„zákon o vnímaní antisemitizmu“. Diskusiu o ňom vyvolali protižidovské výtržnosti na mnohých amerických univerzitách po reakcii izraelských vojakov v Pásme Gazy na masakru spáchanou gazanskými ozbrojencami v Izraeli 7. októbra 2023. Návrh zákona prešiel v Snemovni veľkou väčšinou. Proti hlasovalo 70 predstaviteľov Demokratickej strany a prekvapivo aj 21 republikánov, takže celkové „skóre“ hlasujúcich vyznelo 320:91. Slušný výkon americkej legislatívy.

Republikánski hlasujúci sa však dostali okamžite pod paľbu kritikov. Obvinili ich zo zneužívanie Nového zákona. Oponenti si vzali na mušku definíciu antisemitizmu, ako ju presadila IHRA (Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu – International Holocaust Remembrance Alliance).

„Antisemitizmus je zlý, ale je nebudem hlasovať za zákon, podľa ktorého môžu byť kresťania obvinení z antisemitizmu preto, že veria evanjeliám, ktoré hovoria, že Ježiša vydali Židom na ukrižovanie“, tvrdí jedna z odporkýň zákona M. T. Greeneová, republikánka z Georgie.

Iní konzervatívni republikáni citovali Evanjelium sv. Matúša ako odstrašujúci príklad toho, že pasáž o ukrižovaní Krista v prijímanom zákone povedie ku kriminalizácii tradičnej kresťanskej viery.

V Amerike je príliš veľa právnikov

Rozporuplné diskusie o korektnosti medzinárodnej definície antisemitizmu pritom len odrážajú chaos americkej justície a zradné úskalia dôrazu na detail. Táto definícia je totiž „právne nezáväzná pracovná definícia antisemitizmu“ a prijalo ju v r. 2016 31 krajín IHRA v úsilí o posilnenie a podporu vzdelávania o holokauste. Len okrajovo a medzi iným odmieta „používanie symbolov a vyobrazení spojených s klasickým antisemitizmom" (napr. tvrdenia, že Židia zabili Ježiša, alebo obvinenia zo zabíjania detí kresťanov v rámci náboženských rituálov) na charakterizáciu Izraela alebo Izraelčanov.

Súčasný návrh zákona v Snemovni reprezentantov musí schváliť ešte Senát, čo sa považuje za „hotovú vec“. Návrh zákona je vo všeobecnosti veľmi proizraelsky koncipovaný a reaguje na prejavy nekritického antisionizmu, antiizraelizmu a primitívneho antisemitizmu na amerických univerzitách. Tamojší účastníci násilných protestov majú o kresťanstve len chabé vedomosti, ak vôbec nejaké a sú politicky (propalestínsky) motivované.