MOSKVA - 444 dní, ktoré určili nasledujúcich 40 rokov. V roku 1980 Washington prerušil diplomatické vzťahy s Teheránom, ktoré sa doteraz neobnovili.
V novembri 1979 skupina radikálnych študentov zajala americké veľvyslanectvo v Teheráne a uväznila 99 Američanov, z ktorých 53 zostalo v zajatí až do januára 1981. Požadovali vydanie šácha – vyhnaného iránskeho panovníka obvineného z korupcie a vrážd – vtedy sa podroboval liečbe rakoviny v New Yorku.
Biely dom odmietol splniť podmienky a 7. apríla 1980 prerušil diplomatické vzťahy s Iránom. Došlo k pokusu o záchranu rukojemníkov silou a po jej neúspechu – vojnou sankcií, ktorá pokračuje dodnes. Následne Spojené štáty neotvorili svoje ambasády v Teheráne – jeho povinnosti boli delegované na švajčiarsku misiu. Irán sa ocitol na americkom zozname nepriateľov – krajín, s ktorými nemá žiadne diplomatické vzťahy, a zostáva tam dodnes.
V septembri 1980 iracká armáda zaútočila na Irán. Islamská republika, vtiahnutá do vojny, začala ťažiť diplomatickou krízou a súhlasila so žiadosťou o rokovania. V januári 1981 sa s pomocou Alžírska dosiahla dohoda s Američanmi: rukojemníkov vrátili do svojej vlasti a prezident Ronald Reagan zrušil časť sankcií voči Iránu. Avšak neskôr uvalil nové.
V roku 1995 prezident Bill Clinton rozšíril zoznam sankcií, v roku 2010 pokračoval v tom Barack Obama. Po neúspešnej jadrovej dohode, ktorá sa uzavrela v roku 2015, sa vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi ešte viac zhoršili: v týchto dňoch sa vyvíjajú zo zlých na ešte horšie.
Vypuknutie epidémie koronavírusu obzvlášť ťažko zasiahlo Irán. Podľa oficiálnych údajov počet obetí presiahol 3 500 ľudí a predbehol Čínu. Za nových podmienok americké sankcie voči Teheránu menia svoj význam. Ukazuje sa, že po 40 rokoch Washington stále dúfa, že dosiahne úplné víťazstvo a dá Teheránu mat.
"Vyzerá to, akoby administratíva Trumpa už nemala záujem prinútiť Irán, aby zmenil svoju politiku, ale chce zmenil tento režim celkovo. Irán je však oveľa silnejšou krajinou ako Líbya alebo Sýria. Jediná vec, ktorá pre ňu predstavuje životnú hrozbu, je pozemná invázia takej armády, ako je americká. Ale dnes taký scenár vyzerá neuveriteľne", sumarizuje túto tému v rozhovore pre TASS lektor americkej univerzity v Georgetowne Ali Waez.
Zdroj: tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/8176661
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies