Aj túto schopnosť dal Boh človeku

Je to o to hlúpejšie, ak o ťažkosti vie každý, ak je viditeľná a človek sa tvári, akoby ju on jediný prehliadal. Vnímať je dar od Boha a je dokonca nesmierne potrebný a žiaduci. Koniec koncov duchovná slepota zaváňa len zbytočnou bolesťou, kým prezretie vedie k uzdraveniu.

Tým sa to nekončí
Jedným pohľadom na trápenie sa to nekončí. Otázka totiž nespočíva v tom, či vidieť, ale ako vidieť. A ak je odpoveď na ňu správna, potom sa môže zmeniť nejeden ľudský príbeh.

Aké vzrušujúce
Boh ako tvorca viditeľného aj neviditeľného, prejavil už od počiatku neopísateľnú kreativitu. Keď začal povolávať k životu svet, dal si záležať na každom detaile, precízne si dielo načasoval a prisúdil postupné poradie.

Najskôr svetlo a tma a ich jasné oddelenie, aby bolo zrejmé, čo je deň a čo noc. Potom sa pridával ďalší a ďalší objav, až napokon zem pokrývalo nielen rastlinstvo, ale aj živočíšstvo.

Nuž a poslednú kapitolu, ako pravdepodobne každý vie, napísal človek. Boh ho vyformoval z ničoho, sklonil sa a vdýchol mu kúsok seba. Aké vzrušujúce!

Úloha
Len čo sa človek dotkol zeme, hýbal sa a verím, že aj obdivoval, čo mal k dispozícii. Boh od neho však čosi požiadal. Chcel, aby nezaháľal a vymyslel pomenovania. Nech má všetko názov, ktorý sa mu pripíše a bude ho sprevádzať do posledného času.

A tak Adam ako prvý muž vykonal prácu, vďaka čomu nič nezostalo bez označenia.

Nemusí sa to volať nešťastie

Prečo o tom píšem v súvislosti s problémom? Pretože ak ľudský tvor dostal danosť dávať meno, potom by to mal využívať. Nešťastie totiž nemusí byť označované ako také, ktoré zničí, prináša depresiu a núti oči plakať.

Zo straty zamestnania sa poľahky môže vykľuť príležitosť na nový začiatok. Zlomené srdce má možnosť byť premenované na poučenie sa.

Fyzická bolesť smie byť šancou, ako sa priblížiť k Bohu. Stačí tak málo a z najhoršieho sa dá postúpiť k dobrému, ba čo viac, k najlepšiemu. Nech teda človek mení názov, nech pozerá správne, s dávkou viery a odhodlania nikdy sa nevzdať.