Ak chcú všetky tri naše zdravotné poisťovne pripoisťovať, musia fungovať podľa európskeho štandardu

Upozornila na to predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Renáta Bláhová v rámci tohtotýždňovej diskusie Okrúhly stôl zdravotníctva.

„Ak chcú všetky tri naše zdravotné poisťovne pripoisťovať, respektíve riešiť spoluúčasť pacienta, aby sme efektívnejšie hospodárili, musia fungovať podľa európskeho štandardu Solvency II. Musia vytvárať rezervy, kapitál, likviditu, a to celé preto, aby hospodárenie s prostriedkami bolo chránené, aby bol poistenec chránený nejakým regulačným prostredím, ktoré dnes absentuje,“ vysvetlila Bláhová.

Ak by zdravotné poisťovne plnili európsky štandard, dalo by sa podľa nej robiť doplnkové poistenie už teraz. Poukázala pritom na zdravotnícke výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Zdravotné poisťovne v súčasnosti nemusia plniť európsky štandard na hospodárenie poisťovní, pretože kým poskytujú len verejné zdravotné poistenie, ich činnosť nespadá do pôsobnosti smernice, potvrdilo ministerstvo zdravotníctva. Zaviesť princípy smernice Solvency II do systému slovenského verejného zdravotného poistenia podľa rezortu vyžaduje širokú odbornú diskusiu.

„Zavedenie režimu S2 pre zdravotné poisťovne by si vyžadovalo viacročnú technickú prípravu, prinajmenšom v rozsahu, v akom ju absolvovali komerčné poisťovne,“ vysvetlil pre TASR rezort. Ministerstvo potvrdilo, že rokovalo s ÚDZS o prípadnom zavedení uvedenej európskej smernice. „Ide o pomerne komplikovanú tému, ku ktorej prebiehajú diskusie aj medzi relevantnými partnermi, ktorými sú ÚDZS, zdravotné poisťovne, Národná banka Slovenska či Európska komisia,“ uviedlo v stanovisku.

Podľa európskeho štandardu sa likvidita považuje za optimálnu, ak zásoba peňažných prostriedkov postačuje na dva až tri mesiace prevádzky, za stav ohrozenia sa považuje hranica 30 dní, vysvetlil ÚDZS. Ozrejmil, že kapitálová primeranosť sa javí ako dostatočná, ak celkový kapitál predstavuje asi 20 percent ročného poistného. Podľa jeho odhadov majú napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa a ZP Dôvera likviditu bežne len zhruba na dva až tri týždne prevádzky. Hovorí aj o stámiliónoch eur v chýbajúcom kapitále.

V súvislosti so zavedením pripoistenia je podľa analytika INESS Martina Vlachynského dôležité tiež definovať nárok pacienta. „Pokiaľ nie je jasne zadefinované, na čo má právo z verejného zdravotného poistenia, tak ťažko k tomu doplníte nejaký produkt,“ vysvetlil. Upozornil, že v súčasnosti je veľmi ťažké až nemožné poskytnúť v rámci nemocníc alebo ambulancií doplnkový produkt.

Nedávny prieskum ÚDZS okrem iného ukázal, že Slováci majú o doplnkové zdravotné poistenie záujem, predovšetkým v oblasti stomatológie a fyzioterapie. Viac ako tri štvrtiny opýtaných by sa dali pripoistiť v stomatológii, 70 percent zase v oblasti fyzioterapie. Viac ako 60 percent respondentov uviedlo, že by malo záujem o pripoistenie za vyšší štandard v nemocnici.

Možno vás zaujme: Opičie kiahne na Slovensku sa u pacientky s podozrením nepotvrdili