Ak SR nepodpíše EFSF, bude čeliť politickým následkom, tvrdia diplomati

Slovenská "blokáda" pre postavenie európskeho ochranného valu bude čeliť najväčšiemu tlaku 12. júla, kedy sa na zasadnutí ministrov financií eurozóny bude očakávať od Slovenska konečné "áno". Pokým Slovensko nepodpíše rámcovú dohodu o založení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF), ten nemôže začať účinkovať ako záchranná sieť pre štáty eurozóny v problémoch. Pôvodne mal byť tento nástroj funkčný počnúc dnešným dňom.
      Slovensko nepodpísaním dohody do 1. júla porušilo "džentlmenskú" dohodu, ktorú si dali ministri financií eurozóny, keď sa v noci na 8. júna dohodli na detailoch tohto špeciálneho nástroja, vyplýva z vyjadrení vysokopostavených bruselských diplomatov, ktorí si neželali byť menovaní. Dátum 1. júl ako "šibeničný" sa síce v žiadnom dokumente nenachádza exaktne, mechanizmus za pomoci už založenej "akciovej spoločnosti" mal však od tohto dňa začať svoju existenciu.
      Pre existenciu a aktiváciu mechanizmu platia iné pravidlá, na jeho vznik je nevyhnutný podpis všetkých štátov, a teda aj ten slovenský. Diplomati tvrdia, že pre Slovensko to môže mať vážne politické konzekvencie. Navyše, tým, že sa Slovensko zdráha pripojiť k ostatným, je podlomená zásadným spôsobom aj podstata, pre akú tento celý koncept vznikol. Hlavným cieľom bolo vyvolať vyššiu dôveru vo fungovanie eurozóny ako celku na svetových trhoch, ktorá je v poslednom období krehká. Slovensko teda nepôsobí v tomto procese ako opora, preto môže rátať s následkami, tie však nebudú mať charakter pokút či iných finančných sankcií, keďže táto dohoda je osobitnou a nachádza sa mimo právneho systému EÚ.
      Slovensko zatiaľ nepodpísalo rámcovú dohodu, špecifikujúcu fungovanie EFSF, čím blokuje vytvorenie funkčného mechanizmu poskytovania záchranných úverov pre členské krajiny eurozóny. EFSF môže v prípade potreby emitovať dlhopisy v celkovej hodnote 440 miliárd eur, za ktoré budú ručiť členské krajiny eurozóny.

Zdroj: TASR