Ako môžu halušky súvisieť s prírodou v roku 2050?

Odborníci z Ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody (ŠOP), Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) a ďalších inštitúcií prostredníctvom troch workshopov určili možné vývoje, ktoré by mohli postihnúť prírodu v krásnej krajine medzi Dunajom a Vysokými Tatrami. Pomohli im aj odborníci z Holandska, ktorý taktiež hľadali podobný scenár pre holandskú i celoeurópsku prírodu. Informovalo o tom aj mimoriadne vydanie Enviro magazínu pri príležitosti stého výročia ŠOP na Slovensku. O scenároch vyšla aj monografia.

Po jednom zo stretnutí, ktoré predchádzali tvorbe publikácie, sa zrodil návrh pre štyri rôzne možné scenáre. Posilnenie kultúrnej identity, ponechanie prírody na vlastnú cestu, nasledovanie ekonomického prúdu a práca s prírodou. V prvom scenári ide o spolužitie človeka s prírodou, čo dnes mnohí neuplatňujú. Model počíta s tým, že občania sa „identifikujú s miestom, kde žijú“.

Zdravé potraviny

Súčasťou je aj konzumácia, a teda poľnohospodársky i  potravinársky priemysel, ktorý na prírodu reaguje. „Ľudia uprednostňujú lokálne vyprodukované potraviny,“ napísal Radoslav Považan z SAŽP s tým, že podpora, kúpa i konzumácia domácich produktov by bol najefektívnejšou reklamou pre Slovensko. Scenár počíta aj s tým, že ľudia nebudú opúšťať svoje obce z dôvodu pracovnej migrácie, ale vďaka dotácii zostanú a postarajú sa o územie svojich predkov. "Hospodárstvo by bolo založené na obehovom hospodárstve s dôrazom na lokálnu produkciu a zvýšeným záujmom o bioprodukciu a ekologické poľnohospodárstvo," pokračuje portál. 

Verejný statok

Optimistický scenár počíta aj so záchranou kultúrnych pamiatok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vzhľadu krajiny a prírody. „Vytvárajú sa aj nové typy krajiny, napríklad prostredníctvom revitalizácie a obnovy opustených priemyselných areálov, hradov, historických budov,“ dopĺňa Považan s tým, že v mnohom budú iniciatívni miestni farmári či podnikatelia a všetky úrady im budú v ich pozitívnych snahách pre prospech životného prostredia nápomocné. Všetci sa vzájomne budú koordinovať, keďže „krajina sa považuje za verejný statok“.

Prvý navrhovaný scenár možného vývoja sa javí ako sci-fi a hodil by sa skôr do environmentálne vyspelých krajín, ako je napríklad Japonsko. V krajine vychádzajúceho slnka sa v mnohých centrách miest dokonca ani nenachádzajú koše, keďže odpadky si ľudia berú so sebou domov. Ľudia žijúci v tejto konštitučnej monarchii si totiž veľmi vážia svoju krajinu tvorenú viac ako 2000 ostrovmi. Krajina kvitnúcich sakúr sa rozprestiera od subtropického súostrovia Okinawa až po chladné Hokkaidó. Príkladom krásneho spolužitia ľudí so zvieratami je napríklad najstaršie japonské mesto Nara, po ktorom sa prechádzajú daniele.

Pokračovanie nabudúce.