VYHĽADÁVANIE
Moderná psychológia však ponúka spôsoby, ako efektívne meniť myslenie druhých, a to bez násilného vnucovania názorov.
Presvedčiť niekoho, aby zmenil svoj názor, môže byť náročné. Mnohí z nás majú tendenciu brániť svoje presvedčenia, aj keď sú postavené na nesprávnych alebo zastaraných informáciách. Moderná psychológia však ponúka spôsoby, ako efektívne meniť myslenie druhých, a to bez násilného vnucovania názorov.
Jednou z najúčinnejších metód je prístup, ktorý pred viac ako 350 rokmi opísal francúzsky matematik a filozof Blaise Pascal. Jeho prístup spočíva v tom, že predtým, než vyjadríme nesúhlas s názorom druhej osoby, uznáme platnosť niektorých jej argumentov.
Pascal veril, že ľudia sú menej ochotní meniť svoje názory, ak majú pocit, že sú napádaní alebo znevažovaní. Preto odporúčal najprv pochopiť, prečo si druhá osoba myslí to, čo si myslí, a až potom predstaviť vlastný pohľad.
Jeho metóda funguje na princípe zrkadlenia a budovania mostov medzi názormi. Keď najprv uznáme niektoré argumenty druhej strany, vytvoríme dojem, že nie sme nepriateľa, ale partneri v diskusii. Tým sa druhá osoba cíti menej ohrozená a je skôr ochotná uvažovať nad alternatívnymi pohľadmi.
Psychologické výskumy ukazujú, že Pascalov prístup skutočne funguje. Keď napríklad vedci v rámci experimentu najprv uznali platnosť niektorých argumentov testovaných osôb a až potom im predložili alternatívne fakty, úspešnosť zmeny názoru bola oveľa vyššia ako pri priamom vyvracaní chybných presvedčení. Tento prístup má význam aj v politike, obchode a medziľudských vzťahoch, kde je presviedčanie bežnou súčasťou komunikácie.
Moderná psychológia podporuje Pascalovu teóriu a pridáva k nej niekoľko ďalších mechanizmov:
Efekt sebaobrany – ľudia majú sklon odmietať názory, ktoré ohrozujú ich identitu alebo doterajšie presvedčenia. Ak ukážete, že rozumiete ich pohľadu, zmiernite ich obranný postoj.
Kognitívna disonancia – Keď človek objaví rozpor medzi tým, čo tvrdí, a tým, čo si naozaj myslí, jeho mozog sa snaží tento rozpor vyriešiť. Dobré argumenty, ktoré postupne spochybňujú jeho názor, ho môžu viesť k jeho zmene.
Zásadný vplyv emócií – Argumenty založené na logike sú menej účinné ako tie, ktoré apelujú na emócie. Ak dokážete spojiť svoj argument s pozitívnou emóciou, má vaša myšlienka väčšiu šancu na prijatie.
Ak chcete niekoho presvedčiť, aby prehodnotil svoj postoj, skúste tieto techniky:
Počúvajte s porozumením - Neprerušujte druhú osobu a nesnažte sa hneď oponovať. Ak aktívne počúvate, dávate najavo, že si vážite jej názor. To pomáha vytvoriť dôveru a znižuje obranný postoj. Skúste parafrázovať jej slová, aby ste ukázali, že ste jej skutočne porozumeli.
Položte otvorené otázky - Namiesto priameho nesúhlasu sa pýtajte otázky, ktoré vedú druhú stranu k premýšľaniu. Napríklad:
„Čo ťa priviedlo k tomuto názoru?“
„Ako veľmi si si tým istý?“
„Myslíš, že existuje iný pohľad na túto tému?“
Otvorené otázky nútia druhú osobu premýšľať o svojom názore a možno si uvedomiť jeho slabé stránky.
Nadviažte na ich argumenty - Skúste nájsť aspoň jednu vec, s ktorou môžete súhlasiť, a zdôraznite ju. Napríklad:
„Rozumiem, prečo si to myslíš, a súhlasím, že X je dôležitý faktor. Na druhej strane, čo si myslíš o Y?“
Týmto spôsobom vytvárate most medzi ich a svojimi myšlienkami a znižujete pravdepodobnosť okamžitého odmietnutia vašich argumentov.
Ľudská myseľ si ľahšie zapamätá príbeh než abstraktný argument. Namiesto čírych faktov skúste vyrozprávať krátky príbeh alebo použiť metaforu, ktorá ilustruje váš pohľad.
Napríklad, ak chcete niekoho presvedčiť, že zmena názoru nie je znakom slabosti, môžete povedať: „Predstav si, že sa stratíš v lese. Ak zistíš, že ideš zlým smerom, nie je múdrejšie otočiť sa a nájsť správnu cestu, než pokračovať nesprávnym smerom?“
Namiesto priameho vnucovania svojho názoru prezentujte fakty a nechajte druhú osobu, aby si sama vyvodila závery. Ľudia sú oveľa ochotnejší prijať zmenu názoru, ak majú pocit, že na ňu prišli sami.
Napríklad, ak niekto verí v nepravdivú informáciu, namiesto toho, aby ste povedali „Mýliš sa“, skúste povedať: „Vidím, že máš o tejto téme veľa informácií. Čítal si aj túto štúdiu, ktorá prináša iný pohľad?“
Zostaňte pokojní a trpezliví - Emocionálne reakcie často vedú k zatvrdnutiu názorov. Ak ste pokojní a empatickí, vytvárate prostredie, kde je druhá osoba otvorenejšia diskusii. Aj keď nezmení svoj názor okamžite, môžete zasadiť semienko pochybnosti, ktoré v nej časom vyklíči.
Napriek všetkým psychologickým stratégiám a technikám existujú situácie, keď je zmena názoru prakticky nemožná. Niektoré presvedčenia sú tak hlboko zakorenené, že človek ich vníma ako súčasť svojej identity. V takýchto prípadoch môže byť akýkoľvek pokus o diskusiu vnímaný ako osobný útok.
Ľudia často spájajú svoje názory so svojou identitou. Ak niekto vyrastal v prostredí, kde určitý názor bol súčasťou jeho kultúry alebo komunity, môže byť jeho zmena extrémne ťažká. Napríklad politické alebo náboženské presvedčenia sú často pevne spojené s emóciami a pocitom príslušnosti.
Priama konfrontácia v takýchto prípadoch môže viesť len k zatvrdnutiu presvedčenia. Je dôležité si uvedomiť, že v takýchto situáciách je lepšie zamerať sa na dlhodobé budovanie dôvery a nie na okamžité presviedčanie.
Neurovedecké výskumy ukazujú, že keď ľudia cítia, že ich presvedčenia sú ohrozené, ich mozog môže aktivovať primitívnu reakciu „bojuj alebo uteč“. To znamená, že namiesto racionálneho uvažovania prejdú do defenzívneho režimu, kde sa logické argumenty úplne míňajú účinku.
Ak vidíte, že druhá osoba reaguje defenzívne alebo emocionálne, je najlepšie ukončiť diskusiu a pokúsiť sa ju otvoriť neskôr v priaznivejšej atmosfére.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies