Pokračujeme v rozhovore o filmovom priemysle a o filozofii aktuálnych zmien. Rozprávali sme sa s Jaromírom Blažejovským, ktorý je filmovým kritikom a odborným asistentom Ústavu filmu a audiovizuálnej kultúry na Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Pán Blažejovský, ako vidíte budúcnosť filmu, filmovej tvorby. Kde sa dá vybadať z dnešného diania vo filmovom svete, že sa môže posunúť?
Z lona národnej kultúry sa niečo zrodí a to sa globalizuje. Iránsky režisér vytvorí skvelý iránsky film. Ďalší dobrý urobí v koprodukcii s európskou krajinou. A ten tretí, zlý, už natočí v západnom jazyku. Migrácia vo filmovej branži existovala vždy, zdá sa mi však, že sa tento proces zrýchľuje. Alfonso Cuarón začal ako Mexičan, následne pracoval v USA, vrátil sa natočiť mexický film, potom režíroval najlepší diel Harryho Pottera, potom opäť v Hollywoode sci-fi Gravitácia, potom sa znovu vrátil do Mexika, ale už v službe Netflixu.
A čo rôznorodosť?
Akúsi diverzitu prehltnú americkí giganti: netrápte sa s národnou kinematografiou, vašu lokálnu kultúru dokážeme najlepšie produkovať my! Z jednej strany sa vyprávanie naťahuje a priemysel produkuje dlhé seriály počas niekoľkých sezón, na druhej strane vznikajú husté youtuberské klipy. Tie dva svety sa budú stále viac prelínať a z youtuberských hviezd sa stanú tvorcovia seriálov. Ďalej sa bude rozvíjať virtuálna realita, do tej som však, s ohľadom na zrakovú chybu, doposiaľ nevstúpil.
Ako tieto zmeny vplývajú na diváka?
Od vynálezu kinematografu súperia dva trendy: kino ako atrakcia a film ako príbeh. Skôr bol pre žánrový i umelecký film dôležitý nielen príbeh, ale tiež intenzita zážitku v biografe, jeho atmosféra, posolstvo, možnosti interpretácie. Sledovanie filmov na počítači, na hodinkách a podobne oslabuje intenzitu i skryté významy a uprednostňuje dejové peripetie, ktoré, samozrejme, ako vieme, nemajú mnoho variant: ona má milenca, vrahom je záhradník.
Dotýka sa to aj mladej generácie.
Mladí konzumenti už nepoužívajú slovo “premietať“, pre nich sa filmy len “vysielajú“. Nepoznajú pojem “plátno“: “Kubrick privádza na obrazovku gladiátora Spartaka.“ Toto teda takto nikto nenapísal, ale podobných viet som čítal veľa. Štúdiá sa snažia intenzitu zážitku umocňovať novými zvukovými systémami a pred jedenástimi rokmi rozmachom 3D-projekcie, ktorá ako atrakcia už ale medzitým nejako zvädla. Aj digitálna technológia umožňuje globálnu premiéru v jednom dni, funkciu reprízových kín prevzal internet. Fanúšik si kedysi budoval zbierku filmov vo svojej hlave, neskôr zhromažďoval videokazety, následne DVD a dnes sa napája na virtuálne knižnice.
Pokračovanie nabudúce. Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s Jaromírom Blažejovským.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies