Ako sa na voľby dostanú zdravotne postihnutí?

Dlhá cesta od parkoviska až po vhodenie obálky do volebnej schránky

Voliči sa s bariérami stretávajú už na parkoviskách. Podľa vyhlášky Ministerstva
životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorá stanovuje podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (tj na všetky budovy určené na
užívanie verejnosťou), na vyznačenej odstavnej a parkovacej ploche pre osobné
motorové vozidlá musia byť vyhradené 4% stojísk, najmenej však jedno stojisko pre
vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a musia byť
umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej budovy. „Odporúčam preto vyberať
na voľby také budovy, kde je zabezpečený súlad s touto vyhláškou, resp.
zabezpečiť takéto parkovanie" hovorí komisárka Zuzana Stavrovská.
Ďalšie bariéry sú spojené so vstupom do budovy, v ktorej sa nachádzajú volebné
miestnosti. Zuzana Stavrovská zdôrazňuje, že až v dvoch tretinách prípadov
prieskum zaznamenal bariérový vstup do budovy:„Verejné budovy, v ktorých sa
voľby konajú, akými sú školy, obecné úrady, domy kultúry, by pritom už
z povahy ich primárneho zamerania mali mať bezbariérové vstupy." Pri
zohľadňovaní bezbariérovosti treba myslieť aj na spôsob otvárania dverí, aby
napríklad človek s barlami alebo odkázaný na invalidný vozík cez ne mohol prejsť
bez pomoci.

Dôležité je zohľadniť aj výber poschodí, na akých sa nachádzajú volebné
miestnosti. Z  prieskumu ÚKOZP vyplynulo, že takmer polovica respondentov volila
na prízemiach budov. Volebné miestnosti by mali byť situované na vyššie poschodia
iba v prípade existencie bezbariérového prístupu – ideálne výťahu. Ani prízemie však
automaticky nezaručuje bezbariérovosť – často ide o zvýšené prízemie, keď aj jeden
schod alebo zvýšený prah dverí predstavuje prekážku. Najvhodnejší spôsob
odstránenia bariérového vstupu je vybudovanie nájazdovej rampy. Schodiskové
plošiny nie sú univerzálnym riešením, pretože nie sú vhodné pre elektrické invalidné
vozíky (nemajú potrebnú nosnosť) a neriešia bezbariérový prístup napr. pre rodičov s
kočíkmi, starých ľudí, ľudí po úraze (napr. so zlomenou nohou) a pod.„Tieto plošiny
sú v praxi často zamknuté alebo nefunkčné, prípadne chýba alebo nefunguje
zvonček a na ich odomknutie je potrebné dlho čakať. Mali by byť iba núdzovým
riešením. Navyše, podľa vyhlášky prístup do stavby v časti určenej na užívanie
verejnosťou musí byť zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni
komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov. Pri novostavbe (stavbe
skolaudovanej od roku 2002) musí byť takto riešený hlavný vstup,“ upozorňuje komisárka.


NÁJAZDOVÁ RAMPA SCHODISKOVÁ PLOŠINA

Bez bariér nie sú ani samotné interiéry volebných miestností. Podľa prieskumu
ÚKOZP sa bariéry týkajú tretiny volebných miestností.„Odporúčam preto vyberať
také volebné miestnosti, kde je dostatočný priestor na pohyb aj s invalidným
vozíkom, čo sa nedodržiava napríklad v prípade niektorých priestorovo príliš
malých tried v školách." Zároveň je potrebné vyberať také miestnosti, kde sú
dostatočne široké dvere – aspoň 90 cm a odstrániť bariérové prahy dverí – či už
úplne alebo umiestnením vyrovnávacej prechodovej lišty. Stretli sme sa aj s tým, že
voliči mali volebnú miestnosť v športovej hale, na kúpalisku či na zimnom štadióne,
čo predstavovalo doslova prekážkovú dráhu.

Voľba pod schodami nie je dôstojná

Voličom, ktorí sami nie sú schopní dostať sa do volebnej miestnosti, väčšinou
pomôže člen okrskovej volebnej komisie – príde za ním pod schody alebo pred
budovu s prenosnou volebnou schránkou a hlasovacími lístkami.„Toto riešenie
však nepovažujem za dôstojný spôsob vykonania volebného práva ani za
zaručenie tajnosti hlasovania," zdôrazňuje komisárka pre osoby so zdravotným
postihnutím. Navyše, ľudia, ktorí prídu voliť sami, často nemajú k dispozícii žiadnu
informáciu, ako postupovať alebo ako si privolať člena okrskovej volebnej komisie.

Bariéry nezmiznú hneď, no môžeme zlepšiť aspoň pomoc

Keďže nie je reálne zabezpečiť stopercentne bezbariérové vstupy do všetkých
volebných miestností, komisárka Zuzana Stavrovská pridáva ešte jeden návrh
zlepšenia:„Odporúčam, aby okrskové volebné komisie mali pre podobné
prípady určeného dobrovoľníka z radov študentov stredných škôl alebo
vyšších ročníkov základných škôl, ktorí by boli k dispozícii osobám
s obmedzenou schopnosťou pohybu. Títo by informovali prichádzajúceho
voliča o tom, kde sa nachádza jeho volebná miestnosť a sprostredkovali by
informáciu o tom, že pred budovou je volič, ktorý sa nemá možnosť dostať
k výkonu volebného práva a čaká na príchod okrskovej volebnej komisie."

Ideálna nie je ani možnosť odvolenia v domácom prostredí

Voliči s obmedzenou schopnosťou pohybu síce majú možnosť požiadať, aby za nimi
prišli na adresu ich trvalého pobytu vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie
s prenosnou volebnou schránkou, ani to však nie je podľa komisárky Zuzany
Stavrovskej ideálne riešenie:„Každý človek má právo zúčastňovať sa na
verejnom a spoločenskom živote na rovnakom základe s ostatnými, v tomto
prípade zažiť atmosféru volieb a volebných miestností. Ak má byť pre ľudí
s obmedzenou schopnosťou pohybu jedinou možnosťou hlasovanie do
prenosnej volebnej schránky doma, naplní sa síce ich volebné právo, ale
v izolácii a vylúčení."

Komisárka Zuzana Stavrovská si uvedomuje aktuálnu náročnú finančnú situáciu
miest a obcí a stav, v akom sú samosprávy v súvislosti s infláciou a dopadmi
energetickej krízy.„Niektoré z odporúčaní však predstavujú finančne nenáročné
opatrenia. Stačí napríklad dôslednejšie zvažovať výber volebných miestností či
poschodia, umiestniť prechodovú lištu na prahy dverí či zapojiť
dobrovoľníkov, a už aj to môže pomôcť skvalitniť prístup voličov
s obmedzenou schopnosťou pohybu k voľbám a k zaručeniu dôstojnejšieho
výkonu volebného práva," dodáva Zuzana Stavrovská.