Je to jeden z najťaživejších životných pocitov. Nesieme si ho na chrbte ako slimák ulitu, ako korytnačka pancier. Všade, kam sa pohneme, je s nami a kazí nám život. Ovplyvňuje našu radosť, rozhodnutia, každý jeden krok, energiu, vzťahy, ale aj úspech v akejkoľvek životnej oblasti.
Hanba. Hanba ako osobná identita. Niečo, čo sme prijali za svoje. Za normál. S čím sme sa stotožnili natoľko, že ju prenášame do všetkého, čo robíme, čo hovoríme. Niekto tomu môže hovoriť pocit menejcennosti, nehodnosť, nedostatočnosť. No prejavuje sa vždy rovnako. Žijeme v trvalom pocite, že NIE SME DOSŤ. Že všetko, čo robíme nie je dosť dobré, že ostatní sú vždy vo všetkom lepší.
Hanba a jej ďalší toxickí bratia
S tým sa spája aj pocit stretu a úzkosti z toho, že niekomu sa náš prejav, výkon, samotné bytie nebude páčiť, odmietne ho, bude z neho pohoršený, sklamaný. Ale aj ďalšie a ďalšie pocity. Frustrácia z toho, že sme nedokázali naplniť náš potenciál. Chronická únava, stagnácia, nerozhodnosť, ľútosť a sebaľútosť, horkosť, smútok, pesimizmus a skepcitizmus, neustále výčitky, premieľanie myšlienok v hlave, čo sme mohli urobiť inak, neurobili, pokazili...
Toto všetko nesie so sebou príšera hanby, ktorá najčastejšie vzniká niekde v detstve, keď nám najbližší nedali dostatočne najavo, že sme milovaní, prijímaní takí, akí sme, podporovaní za každých okolností, vypočutí.
Tak nám v živote postupne narastie pancier, ktorý si so sebou nesieme. Že stále na nás a našom živote niečo nie je dosť. No hanba ako naša falošná identita nielen ovplyvňuje naše pocity, myšlienky, vzťahy a rozhodnutia.
Monštrum, živiace samé seba
Odborníci na psychológiu varujú, že dokáže – v negatívnom slova zmysle - ešte niečo oveľa viac. Je to vlastne monštrum v našom podvedomí, ktoré sa rokmi už tak usadilo v našej hlave a pocitoch, že dokáže vyživovať samé seba, a tak neustále rásť a posilňovať sa. Nebezpečné na tom je to, že my si ani neuvedomujeme, že sa to deje, tak hlboko je vžitá hanba do nášho podvedomia a tak šikovne a výkonne dokáže riadiť všetky systémy v našej psychike a emóciách.
Navonok sa toto monštrum prejavuje najčastejšie a najvýraznejšie ako kritik v našej hlave, alebo ak chcete – sudca, žalobca, ktorý neustále zhadzuje všetko v našom živote, podceňuje, nachádza chyby a odsudzuje nás za ne. Táto kritika nás však nijako nezlepšuje, ale naopak – ešte viac kŕmi kritika v hlave a posilňuje jeho právomoci a vplyv. Tým sa náš pocit a identita hanby zosilňuje.
Tieto klamstvá, ktoré náš vnútorný kritik produkuje spôsobujú ďalej to, že sa v následku hanby („urobil som zas niečo zlé“) buď izolujeme, alebo nahneváme, čo následne vyvoláva ďalšie pocity sekundárnej viny a hanby.
A môžeme ísť ešte ďalej v ničivých následkoch, do ktorých nás hanba vovádza a ktoré budú sprevádzať náš život.
Čo sú sprievodné znaky identity hanby, ktoré nám budú ničiť život spolu s ňou?
- Perfekcionizmus – falošná hanba nám nahovára, že dobre sa budeme cítiť, až keď budeme dokonalí a tlačí nás do toho. No keďže dokonalosť na tomto svete pre človeka nie je možné dosiahnuť, aj táto pasca len zvyšuje naše pocity nehodnosti a viny, že sme chybní.
- Potešiť druhých, vyhovieť im – hanba nám nahovára, že keď druhí budú v našej spoločnosti, s našimi výkonmi a názormi spokojní, budeme sa konečne cítiť dobre. Ďalšia lož! Nikdy nedosiahnete stav, keď vás všetci okolo vás budú mať radi, bude sa im páčiť, čo hovoríte, akí ste, aké rozhodnutia robíte. Takže aj táto snaha zaručuje stav permanentného utrpenia.
- Zameranie sa na vonkajšok – ľudia s pocitmi hanby sa často zameriavajú na svoj výzor, vonkajšie postavenie, pozíciu. Bolesť a nedostatočnosť vo vnútri chcú prekryť tak, že sa budú prehnane starať o svoju vizáž, hmotnosť, účes, bude dbať na to, aby mal dobre znejúci džob, známosti, pocty... No problém je v tom, že sa vždy nájde niekto, kto bude mať lepšie: vlasy, nohy, telo, oči mejkap, šaty, prácu... A to vás opäť uvrhne do pocitu, že ste zlyhali a nie ste dostatočne dobrí.
- Masky – človek, ktorý má pocity menecennosti, hanby a nehodnosti sa rokmi stane majstrom v nosení masiek. Navonk hrá rôzne roly, aby zapadol, páčil sa, nevyrušoval, zakrýval svoje nedostatky... No takýto spôsob života je nesmierne vyčerpávajúci, frustrujúci, vedie k smútku, zatrpknutosti, skrývanej zlosti, depresiám... Dokonca sa môže stať, že človek, zvyknutý nosiť neustále masky, postupne zabudne, kým naozaj je, nerozlišuje svoje skutočné pocity, názory, hodnoty...
- Majster najhorších scenárov – človek, ktorý žije s identitou hanby veľmi často ráta s tými najhoršími scenármi. Je predsa nemožný a neschopný, tak prečo by sa mu niečo malo vydariť, vyjsť? Problém je, že ak dopredu neustále rátame, že niečo nevyjde, tak sa aj rapídne zvyšuje šanca, že veci sa nám naozaj nebudú dariť. Postupne sami seba usvedčujeme v tom, že naozaj vždy všetko musí dopadnúť zle, strácame odvahu a chuť púšťať sa do vecí, snívať, plánovať... a z nášho života sa stáva sivá depresívna šmuha.
- Kontrolór - človek, ktorý žije v neustálom strese z toho, že je nedokonalý a chybujúci by mal najradšej všetkých okolo seba pod kontrolou, aby utrpel čo najmenej útokov, aby ho nikto nemohol v už aj tak stresujúcom živote ohroziť, prekvapiť. No keďže nie je možné ovládať druhých, aj z toho pramení ďalšia frustrácia, navyše si takýmto prístupom tlačenia na pílu kazíme vzťahy a nedokážeme postupne budovať zdravé obohacujúce priateľstvá.
- Ukrývanie – veľmi vyčerpávajúca vec, ktorú človek s identitou hanby robí je ukrývať svoje trápenia, problémy, boje, zlyhania... Navonok sa chce tváriť dokonalý, šťastný, úspešný, zakryť všetky svoje nedokonalosti. Nielenže ho to vyčerpáva, ale aj vovádza do izolácie, v ktorej uverí klamu, že on sám má problémy. Keby sa odvážil zdôveriť sa niekomu, zistil by, že každý s niečím bojujeme a hneď by mu bolo ľahšie na duši.
To všetko, a ešte mnoho ďalších zhubných príznakov si nesieme spolu s identitou hanby v našom živote. No tak ako na všetko, aj na tento problém existuje odpoveď, ak máme pevné odhodlanie a trpezlivosť niečo s tým urobiť.
Prvým krokom je vôbec si uvedomiť, že takým niečím trpíte. Potom už sa dá s jednotlivými aspektami identity hanby postupne pracovať.
Tu je niekoľko konkrétnych postupov ako rozpustiť identitu hanby:
- Musíte si uvedomiť, že vašu hodnotu netvorí to, čo o vás hovoria druhí, nech by to aj boli vaši najbližší. Vaša hodnota k vám patrí ako k ľudskej bytosti na tomto svete a nikto vám ju nemôže vziať ani vytvoriť novú.
- Dajte zbohom perfekcionizmu. Dajte si za cieľ namiesto dokonalosti byť každý deň o kúsok ďalej. Tešte sa z cesty, rastu, procesu, a uvidíte, že tak získate viac radosti do života!
- Slová sú dôležité! Áno, pokojne bojujte s identitou hanby aj pozitívnymi prehláseniami. Hovorte si denne, že ste hodnotná ľudská bytosť, hodni lásky, úcty, radosti, prijatia. Prehlasujte to pred zrkadlom, píšte si to, myslite si to pred zaspávaním. Rozlúčte sa s akýmikoľvek slovami a myšlienkovými súdmi, ktorými ste sa zhadzovali, odsudzovali, umenšovali.
- Vytvorte si bezpečné a inšpiratívne prostredie. Ak sa chcete vyliečiť z pocitov menejcennosti, v kruhu zlomyseľných, zákerných a povýšeneckých ľudí, ktorí vami manipulujú a zosmiešňujú to jednoducho nepôjde! Dobré, úctivé vzťahy plné pochopenia, nabádajúce k rastu sú jedným z najlepších liekov na rozpustenie hanby a menejcennosti.
- Buďte si najlepším priateľom! Ak sa chcete pohnúť ďalej z väzenia hanby, musíte urobiť rozhodnutie radikálneho prijatia. Staňte sa svojím láskavým spoločníkom, podporovateľom, radcom, tým, ktorý chápe, vypočuje, nasýti.
- Plňte ciele! Toto naozaj funguje. Naša hodnota síce nie je vytvorená našimi výkonmi, titulmi, úspechmi, no ak si nájdeme niečo v živote, v čom sa zo dňa na deň zlepšujeme, dokážeme dosahovať určité ciele, ísť si za svojím, venovať sa niečomu oddane a trpezlivo, mení to vzťah samému k sebe, upevňuje sebadôveru.
A na záver – pestujte si v živote rovnováhu medzi prácou a odpočinkom, tichom a zábavou, samotou a spoločnosťou, fyzickým, duchovným a psychickým, hľadajte vášne svojho života, čo vás baví, zamestnáva, napĺňa, športujte, pohybujte sa na čerstvom vzduchu, hľadajte krásu v obyčajných veciach, pomáhajte a nechávajte si pomáhať, buďte vďační za každý nový deň, v ktorom môžete byť zasa o kus ďalej k objaveniu svojej skutočnej plnej identity!
Autor: Alexandra Elia
