Americké predvolebné fiasko oboch straníckych nominovaných kandidátov. Tak toto v USA ešte nepamätajú (komentár Iva Samsona)

Ešte pred začiatkom televízneho duelu väčšina amerických agentúr na výskum verejnej mienky predvídala konečný diskusný úspech Joeovi Bidenovi. Hneď po skončení debaty (vlastne osobného osočovania a nechutného napádania), ktorý sme mohli hodinu a pol naživo sledovať napr. na CNN, sa väčšina najsledovanejších zdrojov (príklad MSNBC) zhodla na tom, že Biden to zbabral. 67% divákov CNN – v európskych pojmoch označovanej skôr za „lavicovú“ –  označila Trumpa za víťaza.

Trump je hulvát, Biden pripomínal voskovanú figurínu z Múzea Madame Tausssadovej

Pôvodne najväčšou atrakciou múzea po jej založení v 30. rokoch 19. storočia v Londýne bola Chamber of Horrors (Komnata hrôzy). Joe Biden vo štvrtkovom televíznom vystúpení chvíľami vyzeral, ako by z tejto komnaty práve utiekol.

Svojimi reakciami na typicky agresívneho Donalda Trumpa pôsobil bezradne, ťažko hľadal slová, nejasne spájal vety a medzi jeho najčastejšie odpovede rivalovi boli osobné útoky na jeho údajne kriminálnu a pochybnú sexuálnu minulosť. V tom mu ale rétorický zurvalec Trump neostal nič dlžný a atakoval prezidentovu osobnú česť a pravdovravnosť. Nevynechal, samozrejme, nevyjasnenú aféru Bidenovho syna s nelegálnymi obchodmi, čím prekročil červenú čiaru korektnosti, politické ostrie sem alebo tam. Na amerického prezidenta nekandiduje Biden junior, ale jeho otec.

Útoky na Bidenovu senilitu sú v konzervatívnych protibidenovských amerických médiách celkom bežné. Komická je skôr skutočnosť, že pre výkon funkcie prezidenta v prezidentskom systéme, aký panuje v USA, potrebujete aj skúsených, ale aj dynamických ľudí. Čo do veku sa obaja kandidáti veľmi nelíšia (Biden 81 rokov, Trump o tri-štyri roky mladší), ibaže libido bývalého prezidenta sa v minulosti skloňovalo neúmerne výrazne. Lenže s tým majú USA svoje skúsenosti už od Thomasa Jeffersona, cez J. F. Kenneyho až po Billa Clintona. Vlastne by to Trumpovi mohlo prihrať hlasy frustrovaných amerických žien, ktoré žijú popri schátralých partneroch, ktorí si na staré kolená namiesto domácej pohody idú ešte zahrať partičku golfu alebo si pri televízii pred zaspaním pustia klasickú kovbojku s Johnom Waynom. Ale že túto kartu Joe Clinton vytiahol, skôr svedčí o jeho neschopnosti riešiť reálne problémy Ameriky a zameriavať sa skôr na osobne motivovanú pomstu politickému sokovi.

K legendárnym politickým, aj keď tvrdým predvolebným súťažiam (R. Nixon vs. J. F. Kennedy alebo R. Reagan vs. J. Carter) nesiahalo toto úbohé predstavenie ani po päty. USA sú navyše protektorom Západnej Európy a skeptické poznámky D. Trumpa o užitočnosti NATO pôsobia hrozivo, ak to Trump myslí alebo myslel vážne. Keď nový slovenský prezident P. Pellegrini pred pár dňami uistil v Bruseli generálneho tajomníka NAO J. Stoltenberga, že Slovensko je a ostane lojálnym členom NATO, zmienku o USA ako garantovi európskej obrany a bezpečnosti diplomaticky vypustil.

Nadávky nedôstojne pre Ameriku

Nazvať svojho súpera „kriminálnikom“ (Biden voči Trumpovi), „senilným zemiakom“ (Trump voči Bidenovi, „zatúlanou pouličnou mačkou“ (Biden voči Trumpovi deň po televíznej debate) alebo „dementným starčekom“ (Trump na adresu Bidena), by viac pristalo parlamentom v Rusku a na Ukrajine, kde sa v minulosti poslanci fyzicky napádali a mlátili sa pred kamerami hlava nehlava.

Vzhľadom na zlý výsledok očividne starobou postihnutému Joeovi Bidenovi (v neprezidentskom systéme by z neho bol ako prezident vážený a dôstojný politik, ale v krajine, kde je prezident šéfom exekutívy, sa na prezidenta už nehodí), je preto veľmi otázne, či „dems“ sú s takýmto kandidátom na čele schopní vyhrať proti Trumpovi, ktorý okrem západného pobrežia (Kalifornia je najľudnatejším štátom USA), a časti toho východného ovláda regionálne pocity voličov medzi oboma pobrežiami, stoja za ním vnútroamerické štáty únie a časť severných štátov.

Nadávky hraničiace s vulgarizmom možno politické garnitúry obom kandidátom zabudnú, ale v USA ide teraz o to, kto ovládne „biely hauzík“. Tromfom Trumpa je hrozba migrácie z Latinskej Ameriky a to, že sa silne vymedzuje proti klimatickým opatreniam. V zahraničnej politike Biden viac podporuje Ukrajinu, menej už Izrael, pri Trumpovi je to naopak. Tvrdí, že „keby bol býval“ on prezident, Rusko by na Ukrajinu nikdy nezaútočilo a „ak sa stane prezidentom“, „ukončí túto vojnu ešte v roku 2025“. Ako? Zrejme by svojmu kamarátovi v Kremli predal celú východnú a južnú Ukrajinu. A bol by z neho mierotvorca.

Existuje veľa dôvodov jeho slovám neveriť, ale „dems“ musia teraz myslieť na to, či nechajú kandidovať Joea Bidena, s ktorým im hrozí porážka v novembrových voľbách. Lenže Biden vyhral v Demokratickej strane primárky (a tzv. ´caucusy´) a jediným spôsobom, ako mu zabrániť v účasti vo voľbách je presvedčiť ho, aby na kandidatúru osobne rezignoval. Dôvodov mu „dems“ ponúknu dosť, vrátane jeho mizerného vystúpenia vo štvrtkovom súboji s Trumpom, v ktorom žalostne zlyhal.