SÝRIA – Rakka je v troskách, zatiaľ čo Spojené štáty a ich spojenci skrývajú skutočný počet civilných obetí, uviedla šéfka britskej kancelárie Amnesty International Kate Allen. Jej správu o výsledkoch cesty do zničeného mesta vydal britský denník Guardian.
"Mesto je úplne v troskách, armáda odmietla niesť vinu za smrť civilného obyvateľstva a poskytnúť pomoc raneným akýmkoľvek spôsobom." Takto opisuje sýrsku Rakku po operácii západnej koalície pod vedením USA šéfka britskej Amnesty International Kate Allen.
"Na každej ulici sú prázdne budovy bez okien, veľké nánosy štrku, hromady skrúteného kovu. vyzerá to tu ako úplná zrúcanina. Ľudia zúfalo potrebujúce pomoc, nedostali ju a celé rodiny sú nútené žiť v troskách budov. Deti trávia celý deň kopaním sa v odpade, hľadajú kus ocele a plastov, ktoré by mohli predať a za peniaze kúpiť potraviny. Riskujú, že sa zrania alebo dokonca zomrú, pretože lokalita je ešte zamínovaná“, hovorí Kate Allen, šéfka Amnesty International.
Novinár a aktivista za ľudské práva podporuje obraz ničenia suchými číslami. Od júna do októbra 2017 iba Spojené štáty vypálili 30 tisíc delostreleckých granátov po celom meste. V dôsledku vzdušných útokov koaličných síl zahynulo najmenej 1600 civilistov, čo je desaťkrát viac než sa pôvodne predpokladalo.
"Američania jednoducho zaútočili na mesto a zbombardovali ho, ako keby tam boli len militanti," hovorí šéfka Amnesty International.
Zjavné a zdokumentované fakty vo Washingtone a Londýne sa však snažia ignorovať. Britský minister obrany Gavin Williamson ešte minulý rok nazval správu aktivistov za ľudské práva "sklamaním" a "hanbou". Podľa jeho názoru všetci musia uznať "úžasnú profesionalitu kráľovského letectva." Politiky popierania sa dodržiavajú aj štáty, ktoré uznávajú len malý počet civilných obetí. A porovnania s premyslenou, v humanitárnom pláne ruskou operáciou o oslobodení Aleppa, sa snažia úplne vyhnúť.
Keď sa totiž Rusko, spoločne so sýrskou armádou, zaslúžilo o oslobodenie mesta Aleppo, predchádzali tomu rozsiahle prípravné práce, vytvorili sa humanitárne koridory, cez ktoré viedli civilné obyvateľstvo. Bola vykonaná práca tzv. "ohňovej podpory", pri ktorej boli takmer všetci velitelia týchto obranných militantov zničení. Rusi udreli na mesto tvrdou päsťou, ale straty na civiloch boli vďaka ich opatreniam minimálne.
Mnohí odborníci sa preto zhodujú v tom, že Rakka a Mosul nie sú prvými ani poslednými príkladmi vojnových zločinov, o ktorých každý vie, ale nikto za to nie je zodpovedný. Ako píše Kate Allen vo svojom článku, počnúc Juhosláviou a končiac Sýriou, Spojené štáty a ich vojenskí spojenci celé roky hovorili o "cielenom bombardovaní" a "premyslených úderoch," čo bolo klamstvom ako vtedy, tak aj teraz.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies