Andrej Kiska vetoval zákon, ktorý má obmedzovať spievanie hymny iného štátu

Ustanovenia zákona považuje za rozporné s princípom právnej istoty, a teda aj s princípom právneho štátu. Informovala o tom Kancelária prezidenta SR.

Právna norma podľa jej kritikov zakazuje prehranie a spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Prezidenta o vrátanie zákona požiadali okrem iných aj predseda Národnej rady SR a SNS Andrej Danko a predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Zákon má parlament prerokovať.

"Andrej Kiska namieta vágnosť použitých pojmov v súvislosti s právnou úpravou použitia štátneho znaku na športovom odeve reprezentáciou Slovenskej republiky, čo v praxi môže vytvárať veľký priestor na interpretáciu a spôsobiť tak právnu neistotu subjektov aplikujúcich túto právnu úpravu," uvádza kancelária.

Hlava štátu argumentuje, že pojem "športový odev" nemáme v právnom poriadku definovaný a že schválený zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky na športovom odeve.

"Športový odev hokejistov sa skladá z viacerých súčastí a zo schváleného zákona nie je zrejmé, či sa vyobrazenie štátneho znaku na športovom odeve hokejistov týka len dresu alebo aj iných súčastí," uviedol prezident.

Zákon podľa neho tiež neupravuje, čo sa rozumie pod pojmami "iné grafické prvky športového odevu" a "nadradené vyobrazenie štátneho znaku".

"V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve," doplnil Kiska.

Prezident kritizuje aj účinnosť zákona. Zákonodarca mal podľa neho zvoliť neskorší dátum, lebo 15. mája 2019 je čas konania Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji a pri zhotovovaní športových odevov sa nedalo objektívne predpokladať schválenie takéhoto zákona.

"V záujme právnej istoty mal zákonodarca preto zvoliť neskorší dátum účinnosti," tvrdí prezident. V súvislosti s ustanovením týkajúcim sa štátnej hymny pripomína, že doplnenie slova „iba“ vyvolalo v spoločnosti dojem obmedzenia až zákazu hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, ak nie je prítomná jeho oficiálna delegácia.

Prezident sa nazdáva, že tento "legislatívny zásah nemá jasný účel a nie je ho možné objasniť ani za použitia obvyklých interpretačných postupov".

Kiska si myslí, že schválený zákon porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch tým, že znamenie štátneho znaku v podstate vymedzuje ako štátny znak bez farebného vyobrazenia.

Pripomína, že slovenská ústava upravuje výpočet štátnych symbolov a nie je medzi nimi uvedené znamenie štátneho znaku, ktoré má požívať rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky.

"Schválený zákon upravuje aj národný symbol, ktorý na rozdiel od štátneho znaku alebo znamenia štátneho znaku nemá bližšie špecifikované trojvršie a dvojkríž," doplnil prezident.

Novelu zákona o štátnych symboloch predložila do parlamentu SNS ako reakciu na nové logo na dresoch hokejovej reprezentácie. Právnou normou chcela strana viac chrániť štátne symboly. Do právnej normy sa tak dostali nové pojmy "znamenie štátneho znaku" či "národný symbol". A tiež sa upravila otázka štátnej hymny.

Podľa kritikov sa zakazuje hranie a spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Danko tvrdí, že nikto nezakazuje spievanie cudzej hymny, ale je pripravený rokovať o kompromisnej úprave.