Arméni v referende schválili prechod k parlamentnej forme vlády

Podľa neoficiálnych konečných výsledkov 63,35 percenta účastníkov plebiscitu sa vyslovilo za to, aby právomoci hlavy štátu prešli na predsedu vlády, proti bolo 32,35 percenta zúčastnených voličov. V zákone o referende sa píše, že návrh predložený na hlasovanie sa považuje za prijatý, ak ho podporila viac ako polovica účastníkov hlasovania, ale nie menej ako štvrtina občanov zapísaných v zoznamoch voličov.

Na referende sa zúčastnilo 50,5 percenta z viac ako 2,5 milióna oprávnených voličov. V súlade so zákonom budú konečné výsledky referenda zverejnené týždeň po jeho konaní, teda 13. decembra.

Opozícia obvinila 61-ročného Sarkisjana, že chce týmto spôsobom výrazne posilniť právomoci premiéra a nahradiť doterajší prezidentský systém parlamentným, pretože druhé päťročné funkčné obdobie ako hlavy štátu v rade mu končí v roku 2018 a tretíkrát už nemôže kandidovať. Následne by si však ako premiér udržal rozhodujúcu úlohu pri riadení štátu.

Prezident však argumentuje, že navrhovaná reforma je krokom k demokratizácii a zefektívneniu politického systému v Arménsku. V rozhovore pre arménske televízne kanály Sarkisjan 3. decembra zopakoval, že sa nachystá byť znovu prezidentom alebo uchádzať sa o funkciu predsedu parlamentu či vlády.

Súčasná ústava Arménska bola prijatá v referende 5. júla 1995 a stala sa prvým základným zákonom krajiny od získania nezávislosti v roku 1991. Prvýkrát sa novelizovala v referende 27. novembra 2005, ktorému predchádzalo neúspešné ľudové hlasovanie v máji 2003.

Podľa schválenej zmeny ústavy bude mať prezident obmedzené kompetencie. Bude volený spomedzi nestraníckych kandidátov v parlamente a nie ako doteraz v priamych voľbách. Jeho funkčné obdobie sa predĺži z piatich na sedem rokov. Jedna a tá istá osoba môže byť zvolená iba raz a počas vykonávania funkcie by nemala byť členom politickej strany.

Najvyšší výkonným orgánom bude vláda, ktorá "uskutočňuje a implementuje vnútornú a zahraničnú politiku". Kandidatúru na post šéfa kabinetu predloží parlamentná väčšina a prezident ju len formálne schváli. Vláda sa zodpovedá iba parlamentu. V prípade vojny sa premiér stane vrchným veliteľom ozbrojených síl Arménska - doteraz ním bol prezident.

Opozičná strana Arménsky národný kongres podľa agentúry Interfax tvrdí, že počas referenda využili arménske úrady "celý arzenál podvodov" vrátane násilia, marenia práce referendových komisií a opakovaného hlasovania. Týmto spôsobom sa získalo 500.000 podvodných hlasov, uviedol šéf jej parlamentnej frakcie Levon Zurabjan.