Bezpečnostné previerky a ich vyhotovenie je potrebné dôsledne kontrolovať, myslí si Naď

Uviedol to pre agentúru SITA s tým, že inštitúcie, ktoré jednotlivé osoby v štátnej správe preverujú, by si mali dať väčšiu námahu na eliminovanie možných rizík. Podľa Naďa by v prípade uverejnenia akýchkoľvek podozrivých informácii o prepojení vysokých štátnych funkcionárov na záujmové skupiny mal konať predovšetkým Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).

Ten však v prípadoch previerok iba zbiera informácie od ďalších inštitúcií. Naď uviedol, že legislatíva je v tomto prípade zrejme dostatočná, otázka skôr je, ako ju jednotlivé úrady dodržiavajú.

"Je potrebné, aby sa ľudia, ktorí môžu prísť do styku s tajnými informáciami preverovali naozaj dôkladne. Systém je taký, že NBÚ nemá vlastných analytikov alebo operatívcov. Oni jednoducho musia dostať podklady od iných inštitúcií, ako sú napríklad polícia alebo Slovenská informačná služba (SIS). Myslím si, že legislatíva je dostatočná, skôr sa treba venovať tomu, ako ju inštitúcie, ktoré vyhotovujú podklady pre bezpečnostné previerky, dodržiavajú. Práve toto je obrovský problém, akým spôsobom sa dajú vôbec kontrolovať alebo trestať úrady, ktoré disponujú informáciami o daných osobách, akurát ich neposunú ďalej na potrebné miesta," uviedol Naď.

"Zoberme si to tak, že NBÚ vydáva týchto previerok v rôznych stupňoch tisíce. Ak by bola chybovosť vypracovaných podkladov len jedno percento, koľko ľudí by tak mohlo prísť k utajeným informáciám s tým, že u nich existujú isté prepojenia alebo konflikty záujmov," doplnil bezpečnostný analytik Naď. Na otázku, či nejde o akýsi začarovaný kruh, pretože politickí nominanti preverujú ďalších nominantov, analytik odpovedal, že je potrebné, aby konkrétne skutočnosti preverovali, či už novinári, alebo mimovládne organizácie.

"Je nutné, aby sa presne na toto pýtali novinári alebo mimovládky. I keď viacero informácií podlieha utajeniu, sú to legitímne otázky, prečo istí ľudia v štátnej správe dostávajú previerky, i keď sú medializované informácie o ich väzbách na záujmové skupiny," dodal Naď.

Téma bezpečnostných previerok sa stala aktuálnou potom, ako bol uverejnený nedokončený text zavraždeného investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ktorý písal o prepojení organizovanej skupiny talianskych podnikateľov priamo na Úrad vlády SR. Išlo o exposlanca Viliama Jasaňa a poradkyňu bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Máriu Troškovú, ktorí mali spolupracovať s Talianmi, ktorí pôsobili na východe Slovenskej republiky.

Jasaň bol dokonca šéfom kancelárie Bezpečnostnej rady a mal previerku na stupeň "prísne tajné". Mária Trošková bezpečnostnú previerku nemala vôbec, pritom s premiérom cestovala napríklad na pracovné stretnutie s kancelárkou Nemeckej spolkovej republiky Angelou Merkelovou. Obaja po medializovaných informáciách dočasne odstúpili zo svojich postov.

V ich prípade bol zvolaný aj mimoriadny výbor Národnej rady SR, kde prišiel poslancov informovať riaditeľ NBÚ. Ako vtedy uviedol poslanec strany Sloboda a solidarita (SaS) Ľubomír Galko v prípade previerky pána Jasaňa pochybila polícia alebo SIS. Výbor tiež jednomyseľne prijal trojbodové uznesenie, ktoré umožní fyzicky preveriť konanie zodpovedných pri udelení previerky Viliamovi Jasaňovi.

Ako sa uvádza na oficiálnej internetovej stránke Národného bezpečnostného úradu, previerky sú štandardným nástrojom na získavanie, analýzu a vyhodnocovanie potenciálnych bezpečnostných rizík spojených s preverovaným subjektom, teda konkrétnou osobou. Cieľom má byť zabezpečenie, aby k utajovaným skutočnostiam získali prístup len osoby, ktoré zaručia ich ochranu.

V Slovenskej republike sa uplatňuje štvorstupňový systém klasifikácie utajovaných skutočností, čomu zodpovedá aj klasifikácia bezpečnostných previerok. Pri prvom stupni sa preverená osoba môže oboznamovať s informáciami, ktoré sú označené ako vyhradené. Na druhom s dôvernými, tretí stupeň zodpovedá tajným informáciám a štvrtý prísne tajným.