Biden v telefonáte s etiópskym premiérom vyjadril obavy o vývoj v Tigraji

Biely dom ďalej spresnil, že Biden pripomenul Abiyovi nedávne nálety, ktoré v Etiópii, druhej najľudnatejšej krajine Afriky, naďalej spôsobujú obete v radoch civilistov a utrpenie. Vo vyhlásení Bieleho domu sa ďalej uvádza, že lídri USA a Etiópie diskutovali o spôsoboch, ako urýchliť dialóg smerom k vyrokovanému prímeriu. Zhodli sa aj na naliehavosti zlepšenia prístupu k humanitárnej pomoci v celej Etiópii a o potrebe zaoberať sa problémami ľudských práv všetkých Etiópčanov, vrátane tých zadržaných na základe nariadení platných počas núdzového stavu.

Abiy na sociálnej sieti opísal rozhovor s Bidenom ako úprimný, pričom konštatoval, že sa zhodli na dôležitosti „posilnenia spolupráce prostredníctvom konštruktívnej angažovanosti založenej na vzájomnom rešpekte“. Výzva lídrov USA a Etiópie prichádza niekoľko dní po tom, čo etiópska vláda oznámila amnestiu pre niektorých z najvýznamnejších politických väzňov v krajine, vrátane opozičného predstaviteľa Jawara Mohammeda a vysokých predstaviteľov politickej strany dominujúcej v štáte Tigraj. Vyše rok trvajúci vojenský konflikt v Tigraji má za následok humanitárnu krízu.

I held a candid phone conversation with @POTUS on current issues in Ethiopia, bilateral relations as well as regional matters. We both agree there is great value in strengthening our cooperation through constructive engagement founded on mutual respect.

— Abiy Ahmed Ali 🇪🇹 (@AbiyAhmedAli) January 10, 2022

Konflikt vstúpil do novej fázy koncom decembra, keď sa tigrajské sily stiahli späť na územie svojho štátu na severe Etiópie. Stalo sa tak nečakane, uprostred vojenskej ofenzívy tigrajských jednotiek a ich spojencov. Etiópske ozbrojené sily následne deklarovali, že hlbšie do povstaleckých oblastí nebudú postupovať. Biden v novembri oznámil, že sa chystá odrezať Etiópiu od programu pomoci USA, a to za neúspech snáh, ktoré mali viesť k ukončeniu konfliktu v Tigraji, kde podľa Washingtonu došlo k hrubému porušovaniu ľudských práv.

Boje v Tigraji vypukli v novembri 2020 po tom, čo tam premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú TPLF. Abiy, laureát Nobelovej ceny mieru za rok 2019, uviedol, že tento krok bol reakciou vedenia krajiny na útoky TPLF na vojenské tábory vládnych síl. Boje podľa odhadov OSN vyhnali z domovov viac ako dva milióny ľudí a státisíce obyvateľov sa ocitli v životných podmienkach podobných hladomoru, pričom obe strany hlásia masakry a masové znásilňovanie.

Možno vás zaujme: Západoafrickí lídri uvalili nové sankcie voči Mali za odklad volieb