Boh kvôli nemu vrátil čas

Vie sa o ňom, že je nenávratný, a predsa to málokoho zastaví v tom, aby ho márnil. A čo je najhoršie, veď on vôbec nie je na ničej strane. Aspoň sa to tak vraví a spieva sa to v romantických baladách.

V zlom čase
"Stretli sme sa v zlom čase na zlom mieste."

Alebo: "Čas nebol na našej strane."
Spieva sa za zvuku hudobného nástroja a ten, čo text vníma, má zvieravý pocit na hrudi a vracia sa mu buď nostalgická spomienka z obdobia, v ktorom zažil čosi podobné, alebo ním prenikne túžba, aby bol toľkej nespravodlivosti ušetrený.

Čas nepomáha vyliečiť chorobu, nerieši problém, nezmaže minulosť. Bolo by to úplné dno a absolútny pesimizmus, keby...

Neproduktívny deň
V jedeň deň sa jeho nálada pohybovala na nízkej hladine. Chýbal mu zvyčajný úsmev a pozitívny postoj, o ktorom tak rád vravieval aj ako kazateľ v rámci príhovoru. Povinnosti ho neminuli, ale to sa nestávalo nikdy. Bol zvyknutý na zaneprázdnenosť, a predsa to bolo čímsi iné. Sťažoval sa sám sebe, že toho robil veľa, ani jedno však nedotiahol do stopercentnej snahy. Ovládla ho únava.

Pozrel sa na hodinky, ktoré mal v obľube, pokladal ich do spálne. Čas mu ušiel, bol večer.

21.30.

"Ach," povzdychol si. Prešiel teda do kúpeľne a dal si sprchu ako bodku za nevydareným časom.

Je to pokazené
Len čo voda dotiekla a on sa poutieral a obliekol, vrátil sa do spálne a znovu sa zapozeral na hodinky.
Zaskočený tam hľadel znovu a zas.
"To nie je možné," pokrútil hlavou.

21.18.
Naozaj čudný zvrat, pomyslel si.
Stál tam a čím viac sa sústreďoval, tým väčšmi ubúdalo z času.

21.7.
Bolo to o to nezvyčajnejšie, že hodiny slúžili dosť dlho a jakživ sa na nich neobjavila ani najmenšia chyba v presnosti. Zasmial sa a zamyslel.

Lekcia
Začal sa tichý rozhovor medzi ním a Bohom.
Pochopil, že jeho stvoriteľ mu uštedril lekciu a to takú, ktorá mu rozjasnila tvár. Pravdaže, čas sa nevrátil skutočne, neposunul sa ani o sekundu naspäť. Fungoval presne tak ako vždy.

Muž ale porozumel, že bolo zbytočné trápiť sa nad pre neho neproduktívnym dňom. Boh mu ukázal, že síce sa minulosť (ani tá najbližšia) nevráti, ale s jeho pomocou sa tým zaoberať nemusí. Môže prežiť neproduktívne strávené popoludnie, ale potom sa smie zhlboka nadýchnuť a v dôvere odovzdať budúcnosť tomu, kto má pod kontrolou to, čo je viditeľné, ako aj to, čo je neviditeľné.

A tak sa nakoniec tešil a úplne zabudol, že mal ponurú náladu. Boh reštartoval večer. Nebola nijaká ľútosť, nijaká úzkosť, nič zlé. Áno, nenávratnosť času by mohla doviesť do stavu ničoty, keby Boh nemal posledné slovo.