Bol Jozef Cíger Hronský manažérom kultúry? Matica slovenská si pripomenula jeho narodenie

Matica slovenská si tento rok opäť pripomenula slovenského spisovateľa Jozefa Cíger Hronského pri 125. výročí jeho narodenia. Nazvali ho i slovenským manažérom kultúry, alebo  priekopníkom  manažérskeho riadenia Matice slovenskej. Napríklad v Bratislave je po ňom pomenovaná ulica.

Jozef Cíger Hronský

Pred zmenou priezviska bol známy iba ako Jozef Cíger.  Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene  a zomrel 13. júla 1960 v Argentíne. Okrem toho, že bol spisovateľom, bol aj učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej, po roku 1945 v emigrácii.

Väčšina Slovákov ho pozná ako spisovateľa. Do slovenských dejín sa však zapísal aj ako agilný tajomník a správca Matice slovenskej, organizátor kultúrno-spoločenského života, ale aj ako priekopník manažérskeho riadenia ustanovizne a jej ďalších podnikateľských aktivít. O tomto jeho osobnostnom rozmere však verejnosť informácie nemá.

"Pod jeho vedením sa Matica slovenská stala skutočným reprezentačným stánkom slovenskej vedy a kultúry. Mimoriadnu pozornosť venoval budovaniu Slovenskej národnej knižnice s jedinečnými zbierkami kníh a rukopisov z dejín slovenskej literatúry. Uvedomoval si, že ustanovizeň potrebuje vlastnú tlačiareň, aby dokázala pokryť všetky svoje kultúrne, vzdelávacie, vedecké i umelecké aktivity. V pozícii správcu preukázal vysokú schopnosť riadiť. Dnes by sme použili termín manažovať. Možno bol prvým manažérom kultúry v slovenskej histórii," napísal  Mgr. Maroš Smolec, správca Matice slovenskej.

Neografia

Smolec doplnil, že práve Jozef Cíger Hronský vytvoril pojem Neografia. Deň založenia Neografie ako účastinnej spoločnosti v Martine, 21. apríl 1943, je viac ako dňom firemného výročia. Je vskutku dňom vzniku manažérsky riadenej slovenskej polygrafie a moderného mediálneho podnikania na Slovensku.

Podľa neho má rozmer kultúrneho dedičstva. Jozef Cíger Hronský ako správca Matice slovenskej vytvoril Neografiu a premenil ju na odvážne univerzálne posolstvo.

Tlač vizuálne sústreďovala národnú entitu a typografia vytvorila prvú masovú výrobu. Preto pokojne môžeme Jozefa Cígera Hronského považovať aj za priekopníka novodobej masovej polygrafie v dejinách slovenského národa. Teda bol aj manažérom-podnikateľom, alebo inak manažérom-riadiacim pracovníkom.

Neografia vytlačila v roku 1943 pre vlastné vydavateľstvo a pre Maticu slovenskú 126 titulov v náklade 502 658 kníh. Neografia podala v čase svojho rozmachu pod riadením Jozefa Cígera Hronského svetovo ojedinelý príklad využitia médiokracie na čisto kultúrne účely, opierajúc sa pritom o demokratický koncept ekonomiky kultúry. 

Súvisiaci článok: Podľa Kollára je kultúra dôležitá, pretože nás definuje v európskom priestore