Bola to najznámejšia ľúbostná aféra v slovenskej literatúre

Priepasť
V roku 1820 v obci Krupina sa na svet vypýtal istý Andrej Braxatoris, ktorého poézia pozná viac pod priezviskom Sládkovič. Chudobná rodina ho odsúdila na všeličo, dokonca aj na opakované prerušovanie štúdia na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Pretĺcť školou sa mu podarilo, ale trvalo to osem rokov, musel si totiž privyrábať a obracať sa veru vedel dobre. Vďaka usilovnosti mu bolo odporučené miesto učiteľa v jednej z najmajetnejších rodín, aké sa v okolí nachádzali. A, áno, takto sa dostal do domu Pischlových, kde prvý raz zazrel onú Marínu, svoju osudovú lásku. Priepasť sa zväčšovala, pretože ona mala v majetku všetko, kým jemu nebolo dané nič.

Prstene
Ako inak, jej rodina sa voči tomu bránila, čo jej len sily stačili. Veď Marínin otec bol garbiarsky majster, nehovoriac o tom, že vlastnil výčapy a ako spolumajiteľ sa tiež hlásil k viacerým nehnuteľnostiam a baniam. Ani okatý nesúhlas však nemohol zastaviť taký vznešený cit, a tak si dvojica ako prísľub oddanosti vzájomne vymenila prstene. Malo ich to spájať aj v období, keď ich diaľka rozdelí.

Korešpondencia
Andrej Sládkovič síce odišiel pre vzdelanie aj do Bratislavy, aj do Viedne, ale vo vzťahu sa i napriek tomu pokračovalo. Umožňovala to korešpondencia a v nej si pár vylieval srdce. Všetko zmenil iba jeden list, v ktorom sa Marína vyznala z velikého nešťastia. Rodina ju vraj núti vydať sa za istého zámožného pernikára. Sládkovič neostal bez reakcie, a tak svojej milej napísal čosi odvážne a bolestné. On jej brániť nebude, pokiaľ by mala byť šťastná, nech teda je, hoc by to mal spôsobiť celkom iný muž. Ale ak sa predsa len rozhodne vyčkať na neho, bude jej verný.

Žiaľ, Marína tlaku neodolala a ako 25-ročná žena si vzala Juraja Gerzsöa. Vzhľadom na jej vek, ktorý bol na tie pohnuté časy vysoký a pripisoval sa už starej dievke, sa však dá predpokladať, že Marína na Sládkoviča čakala toľko, koľko jej len pôvod dovolil.