Myslela si, že to bude obyčajný večer, avšak mýlila sa.
Chystala sa na rande a od začiatku dňa bola, prirodzene, nervózna. Potenciálnemu budúcemu priateľovi by sa rada páčila, a tak robila možné i nemožné, aby vzhľad i náladu udržiavala na dobrej úrovni.
Keď sa priblížila hodina stretnutia, uvedomila si, že nemá finančnú hotovosť v peňaženke, a preto sa rozhodla zájsť k bankomatu. Najskôr to bol dlhý zástup čakajúcich, čo ju neveľmi príjemne prekvapil. Zďaleka to však nebolo to jediné, čo jej spôsobilo zvýšenie nervozity. Tým sa to iba začalo.
Rozruch
Ukázalo sa, že rad čakajúcich sa nijako nezmenšuje. Na vine bola dievčina, roztrasená a plačúca. Akosi si nevedela poradiť a neustále do bankomatu ťukala, plakala a nehýbala sa.
„Bože, to je strašné," zašepkal ktosi. „Už by sa mohla pohnúť. Ona asi nič dôležité nemá, zatiaľ čo my ostatní sa ponáhľame." Aj žena postávala, s nikým sa síce nezhovárala, ale jej myseľ bola zaplavená rovnakými myšlienkami. Strachovala sa, či nepríde na rande príliš neskoro a neodradí tým svojho nápadníka.
Nikto (naozaj sa nenašiel ani jeden), nepristúpil k rozochvenej dievčine, aby sa jej spýtal, či nepotrebuje pomôcť. Každý sa zaujímal o vlastný bôľ, ktorý považoval za väčší a hodnejší väčšej pozornosti.
Prečítajte si tiež: Takto vyzerá škola očami prváčika
Otec
Napokon sa dievčina predsa len akosi spamätala a snažila sa ukončiť nepríjemný okamih. „Práve pred pár minútami som sa dozvedela, že mi zomrel otec, preto tu plačem," informovala nahlas. Nijaká reakcia, iba ak akési nezrozumiteľné šomranie. Konečne sa postupne vzďaľovala od bankomatu a kráčala k autu.
Vtom sa však žena tešiaca sa na rande zahanbila. Ako mohla byť natoľko chladná a ľahostajná voči utrpeniu? Veď predsa pozná Boha a vie, že on povoláva k milosrdenstvu a že prostredníctvom ľudstva by chcel urobiť svet o čosi lepším miestom.
Zrazu sa jej príprava na rande zdala úplne nepodstatná. Rozbehla sa k dievčine a bola vďačná, že ju ešte zastihla. „Počkajte, prosím," zakričala.
Dievčina sa prekvapene obrátila na neznámu tvár. „Áno?"
„Je mi veľmi ľúto, že váš otec zomrel. Musí vás to veľmi bolieť." Potom sa žena načiahla a dievčinu s láskavosťou objala. Bol to zázrak, aký sa rodí iba tam, kde Boh posiela lásku.
Súvisiaci článok: Má 85 rokov a takto prežívala celoplošné testovanie
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies