Boli pred smrťou, ale Boh ich zachránil

Padnúť na dno a potom zasa vstať. Utŕžiť rany, vyváľať sa v sebaľútosti a potom opäť kráčať so zdaním, že je všetko v poriadku. To je nekonečný príbeh života. Je to stereotyp, ktorý tu bol, je a zasa raz príde. Ale čo ak sa sila vyčerpá natoľko, že sa dostane na úplné dno a jej ruky sú bezvládne do takej miery, že viac nedočiahne na ďalšiu zásobu, ktorá by aspoň čiastočne oklamala čas?

V takom prípade má človek iba dve možnosti. Ľahšie východisko vedie na koniec, kým to ťažšie na začiatok. Jedno je beznádej, druhé nádej. Pri prvom sa telo nehýbe, rozum nekričí a srdce sa nebúri. Ale pri druhom je potrebné vykopať studňu na púšti, nazbierať všetku múdrosť sveta a vykričať si hrdlo do zbláznenia.

Je mi to ľúto

Jeden muž sa vrátil domov z práce. Navečeral sa, strávil chvíľu-dve s deťmi a vyložil si nohy na gauč. Tešil sa, že z mysle vyplaví nadbytočné myšlienky a oddýchne si. Vtom mu ale pípla esemeska.

"Je mi to ľúto, ale ja už končím," písalo sa v nej.

Číslo bolo neznáme, bolo teda zjavné, že odosielateľ správy sa v chvate pomýlil, a tak kontaktoval nesprávneho adresáta.

Mužovi však obsah esemesky nebol ľahostajný, čítal v ňom zúfalstvo a obával sa najhoršieho.
"Zrejme ide o omyl, ale aj tak ma zaujíma, čo sa vám stalo," odpísal.

Začala sa celovečerná esemesková komunikácia, v rámci ktorej sa mu predstavila cudzia žena. Minulosť ju poznačila a ešte väčšmi sa jej zaryl pod kožu nefungujúci vzťah s partnerom. Chystala sa vzdať.

Muž jej napísal o Bohu. Vravel jej, že ju tak miloval, že poslal na zem svojho syna, aby jej boli odpustené hriechy a zahojené všetky bôle. Trvalo to nejaký čas, ale žena uverila, nevzdala sa a s chuťou sa zahryzla do života. Spoznala svoju hodnotu a dokonca sa neskôr prihlásila na štúdium teológie.

Pomôž nám
Daniel bol zhruba dvadsať rokov alkoholik. O Bohu síce vedel, aj by s ním rád prehĺbil vzťah, ale vždy nad ním zvíťazila láska k alkoholu. Raz ráno sa viezol v aute, posádku tvorilo päť ľudí. Šoféroval jeho syn, Daniel aj s kolegami na zadných sedadlách popíjali. Nanešťastie, syn nezastavil na stopke a do auta prudko narazil kamión.

"Vtedy som z plných pľúc zavolal na Ježiša, nech nám pomôže." A on im pomohol. Auto síce nebolo ďalej použiteľné, ale pasažieri vyviazli bez jediného škrabanca. A Daniel prestal s pitím alkoholu.

Z neba pršala smrť
V istej dedine žil muž, ktorý miloval Boha. Susedia a niektorí známi sa mu vysmievali, považovali vieru za číry nezmysel. Svet vtedy rozdelila druhá svetová vojna a všade zúrila nenávisť, ktorú podnecoval Adolf Hitler. Z neba znenazdajky začala padať smrť, bomby útočili bez ohľadu na to, kto im stál v ceste. Tu sa dedinčania rozbehli k domu veriaceho muža a uchýlili sa u neho.

"Musíme zostať u vás. Vieme, že tu sa nám nič nestane. S vami je totiž Boh." A mali pravdu.