Sme ľudia z mäsa a kostí, so srdcom aj rozumom, so snami aj spomienkami. Sme ľudia, ktorí si so sebou nesú batožinu preplnenú problémami, čo nás tak veľmi zaťažuje, že občas sa nám nedarí ani kráčať rovnou cestou, hoc chceme a krivým chodníkom sa vyhýbame. Všetky kufre trápení sú ťažké, ale najhoršie sa nesú také, s ktorými nevieme nič urobiť.
Najviac sa sužujeme a najväčšie miesto v mysli zaberajú problémy, na ktoré sme prikrátki a nie sme schopní ovplyvniť ich priebeh. Taká aj onaká kríza. Epidémie a úmrtia. Vojna a nenávisť. Vzťahy, začiatky a konce. Nevlastníme nijakú schopnosť, ktorá by nám napovedala, ako vyriešiť nevyriešiteľné. My veru nie.
Jedna žena
V časoch minulých, keď Boží syn Ježiš chodil po zemi a bol na dosah aj vo fyzickej podobe, navštevovali ho jedinci s neľahkým osudom. Chorí aj posadnutí, zlomení a zničení vinou, tí všetci a ďalší prichádzali, aby rozriešil, čo nikto iný rozriešiť nevedel. S rovnakým úmyslom sa k nemu raz priblížila aj jedna žena. Bola chorá, naozaj chorá. Mátalo ju ochorenie s krvácaním a ona urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby našla úľavu.
„Nemôžeme vám pomôcť,“ povedal jeden lekár.
„Je mi veľmi ľúto, nepomôžem vám,“ povedal aj druhý lekár.
Pomíňala celý svoj majetok, stratila nádeje a aj priatelia jej venovali už len súcitné pohľady. Vzdala by sa, ľahla by si na vankúš a čakala na najhoršie, ale doniesla sa k nej správa, že existuje nejaký Ježiš. Ježiš, ktorý by mohol nielen spasiť svet, ale aj vyliečiť nevyliečiteľné.
Dotyk
Keď k nemu napokon prišla, nikto ju nevidel. Neprekážalo jej to však, ani netúžila po svedkoch. Zástup bol dostatočne veľký na to, aby v ňom ukryla svoju triašku. Ak jej choroba zmizne, potom dobre, šťastnejšej ženy nebude. Ale ak nie, aspoň sa jej poníženie utají.
Trasúca sa ho našla, ako čosi hovoril, niekam sa chystal. Každý človek mu visel na perách. Ona načiahla ruku, nadýchla sa a dotkla sa ho. A tu zrazu, jej telo zažilo niečo, čo by nikto nepredpokladal. Okamžitá úľava, veľký zázrak!
„Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa odrazu Ježiš. V zástupe to zašumelo.
„Prečo sa pýta také čudné veci? Jasné, že sa ho niekto dotkol, veď je tu tlačenica,“ šepkali si medzi sebou.
Žena ale tušila, že jej počin sa neutají a že Ježiš o nej vie.
„To ja,“ šepla nakoniec.
Ježiš sa pozrel, venoval jej slová a aj svoju lásku. Dal jej uzdravenie, a to dvojité. Neuľavil len telu, ale aj duši. Jej situácia bola nevyriešiteľná. Kto by si s ňou poradil? Nikto, iba Ježiš. Možno nevieme nájsť návod, ako ukončiť vojny, ako zastaviť to aj ono. Môžeme ale, rovnako ako žena, skúsiť prísť bližšie a dotknúť sa Boha. Dotknúť sa zázraku. Okúsiť nemožné. Nezúfaj, keď je problém veľký, naopak, teš sa. Je to začiatok veľkolepého svedectva, ako si Boh poradí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies