Česi si chcú vziať príklad zo sprísnenia daní na Slovensku

"Zobrali sme skrátka tým, ktorí na to mali," tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre MF DNES slovenský minister financií Peter Kažimír. Dobre zarábajúcich Slovákov zasiahlo zvýšenie stropu na poistné a zavedenie progresívnej dane. Živnostníkom sa zvýšil vymeriavací základ pre platbu dane a zároveň sa im výrazne zúžila možnosť uplatňovať výdavkové paušály. Väčšinu týchto opatrení presadila jednofarebná sociálnodemokratická vláda hneď v prvom roku mandátu. V jednom bol jej postup spravodlivý - žiadnej skupine neprilepšila. Chudobní aj bohatí platia na Slovensku DPH vo výške 20 % na väčšinu tovarov a služieb, znížená zostala len sadzba na lieky, knihy a plienky, píše MF DNES.

Noviny pripomínajú, že kabinet Roberta Fica sa neponáhľa so znižovaním základnej sadzby, ktorú na 20 % vyhnala vláda Ivety Radičovej v snahe zastaviť zadlžovanie. Čím vyššie príjmy, tým nižší deficit, a tým menej vysvetľovania v Bruseli, ktorého prísnym reguláciám SR ako člen eurozóny podlieha.

Slovenskí ekonómovia však vysoké dane a každoročné daňové zmeny kritizujú. "Daňové prostredie na Slovensku je nestabilné, čo odrádza investorov, ktorí si vyberajú ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky. Na Slovensko už veľmi dlho neprišla žiadna nová významná zahraničná investícia," cituje pražský denník Radovana Durana, riaditeľa slovenského inštitútu INESS.

 Radim Jančura, majiteľ českej firmy Student agency a RegioJetu, ktoré pôsobia aj v SR, daňovú prísnosť kvituje. Je tiež presvedčený, že požadovať od firiem minimálne dane je namieste. "Štát má povinnosť zabezpečiť trh, aby mohli firmy fungovať, a to niečo stojí - finančný úrad vás musí registrovať, evidovať, kontrolovať. Aj keď nič nezarobíte, je to smola, pre štát ste nákladom," hovorí.

Česká vláda sa chce na Slovensku inšpirovať. V koaličnej zmluve síce zmieňuje zavedenie sektorovej dane a minimálnu daň pre živnostníkov, ale zatiaľ chce od SR prevziať len väčšiu prísnosť v prípade DPH. České ministerstvo financií už navrhlo zavedenie kontrolného výkazu pre platcov DPH, ktorý tento rok spustilo Slovensko.

Vďaka kontrolným výkazom tak dokáže slovenská finančná správa nájsť podozrivú firmu "od stola", keď údaje o faktúrach firiem preženie svojím analytickým softvérom. Od nepreverených firiem, ktoré sa novo hlásia do registra DPH, tiež Slováci vyberajú vratné kaucie. To preto, aby nevznikali biele kone, ktoré DPH kradnú do vlastného vrecka.

Veľkou témou sú potom registračné pokladnice, ktoré nie sú on-line, a tým pádom tam zostáva priestor na manipuláciu. Ficova vláda sa preto pokúsila do kontroly poctivosti obchodníkov zapojiť aj občanov a vlani zaviedla bločkovú lotériu. Bez veľkého úspechu, píše MF DNES.

Keby mohli začať znova, zaobstarali by si Slováci najskôr on-line kontrolu tržieb. Teraz však nechcú podnikateľom pridávať náklady. Tí sú už aj tak nahnevaní, že musia do pokladníc pre zmeny zákonov každých pár rokov znova investovať.

V Česku má elektronická evidencia tržieb fungovať od roku 2016. Bude inšpirovaná chorvátskym modelom a bude on-line. Podnikatelia si budú musieť zaobstarať do svojich prevádzok internet a elektronické zariadenia pripojené na tlačiareň účteniek.

Česko chystá bič aj na veľkých podvodníkov, na ktorých na Slovensku posielajú elitný tím policajtov a daňových detektívov.

Slovenská republika sa chce o svoje skúsenosti podeliť s Českom. "Na ostatnom spoločnom rokovaní vlád Česka a Slovenska sme sa dohodli na vymenovaní spoločného koordinátora pre boj s daňovými únikmi. Budeme spolu zdieľať aj niektorých ľudí a vymieňať si skúsenosti," uviedol minister Kažimír. Potvrdilo to aj české ministerstvo financií s tým, že vec je v štádiu príprav. Slovenská strana navrhuje Daniela Čecha, slovenského riaditeľa finančnej správy pre dane a clá.