Najnovšia kontrola stavu planéty nám ukazuje, že Zem je veľmi chorá, hovorí hlavný vedec britského meteorologického úradu. Rok 2024 bol najteplejší za 175 rokov pozorovaní, potvrdila najnovšia prelomová správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO).
Koncentrácia CO2 v atmosfére je teraz najvyššia za posledných 800 000 rokov a v globálnom meradle bol každý z posledných 10 rokov samostatne desiatym najteplejším v histórii.
Správa o stave globálnej klímy tiež potvrdzuje, že minulý rok bol pravdepodobne prvým kalendárnym rokom, ktorý bol o viac ako 1,5 °C vyšší ako v predindustriálnej ére.
WMO tvrdí, že je stále možné udržať priemerné globálne teploty v rozmedzí 1,5 stupňa. Dodáva, že kritická Parížska dohoda o obmedzení najhorších vplyvov na klímu nebola prekročená, keďže sa meria v priebehu niekoľkých desaťročí.
Napriek tomu sme v súčasnosti svedkami „prudkého zhoršovania počasia a klimatických vplyvov“, pretože sa planéta zohrieva. Niektoré z týchto dôsledkov sú podľa správy nezvratné v priebehu stoviek, ak nie tisícok rokov.
Extrémne počasie má ničivé následky
„Údaje za rok 2024 ukazujú, že naše oceány sa naďalej otepľovali a hladina morí naďalej stúpala,“ hovorí generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.
„Zmrznuté časti zemského povrchu, známe ako kryosféra, sa topia alarmujúcim tempom. Ľadovce naďalej ustupujú a antarktický morský ľad dosiahol druhý najnižší rozsah, aký bol kedy zaznamenaný. Extrémne počasie má medzitým naďalej ničivé následky na celom svete.“
V správe sa uvádza, že v roku 2024 sa na celom svete vyskytlo 151 bezprecedentných extrémnych poveternostných udalostí.
Tropické cyklóny, záplavy, suchá a iné nebezpečenstvá viedli k najvyššiemu počtu nových vysídlení v dôsledku extrémneho počasia zaznamenaného za posledných 16 rokov. Tieto udalosti tiež prispeli k zhoršeniu potravinovej krízy a spôsobili obrovské hospodárske straty. V správe sa uvádza, že „jasné znaky“ zmeny klímy spôsobenej človekom „dosiahli v roku 2024 nový vrchol“.
„Najnovšia kontrola stavu planéty nám hovorí, že Zem je vážne chorá. Mnohé životné signály bijú na poplach,“ hovorí hlavný vedec britského meteorologického úradu, profesor Stephen Belcher.
„Bez vážneho úsilia venovať pozornosť varovaniam sa extrémne výkyvy počasia - ako sucho, vlny horúčav a záplavy - budú naďalej zhoršovať.“
Aký vplyv malo extrémne počasie v Európe?
Podľa údajov WMO 114 neobvyklých a 74 bezprecedentných extrémnych poveternostných udalostí v Európe vlani spôsobilo vysídlenie 26 800 ľudí, 5 600 zranených a 111 úmrtí. Z toho len bezprecedentné poveternostné udalosti, teda také, ktoré sa vymykajú historickej norme, viedli k 86 úmrtiam a 24 800 ľuďom boli vysídlené.
Medzi tieto udalosti patrilo 34 vĺn horúčav od Nórska, kde boli v septembri prvýkrát zaznamenané teploty nad 30 °C, až po Bulharsko, kde bolo intenzívne letné obdobie najdlhšie zaznamenané od roku 1932.
Ďalších 21 z týchto bezprecedentných udalostí tvorili dažde alebo dažďové obdobia, pričom väčšina z nich sa odohrala v Dánsku. V období od februára do marca zažili mnohé oblasti talianskej Lombardie dvojmesačné obdobie s najvyšším množstvom zrážok, aké bolo kedy zaznamenané.
V roku 2024 zasiahlo Európu aj celkovo 8 bezprecedentných povodní, ktoré viedli k 32 zaznamenaným úmrtiam. Štyri z týchto udalostí sa vyskytli v Taliansku - tri len v severnom Taliansku v septembri a októbri. Poľsko, Estónsko a Dánsko zaznamenali bezprecedentné sucho, ktoré spôsobilo vysídlenie 4 800 ľudí a štyri zaznamenané úmrtia.
V iných častiach sveta sa globálne otepľovanie podpísalo pod búrky. Tropické cyklóny boli zodpovedné za mnohé z udalostí, ktoré mali najväčší vplyv, vrátane tajfúnu Yagi, ktorý v septembri zasiahol Vietnam, Filipíny a južnú Čínu.
V USA sa v októbri na západnom pobreží Floridy vynorili hurikány Helene a Milton, ktoré spôsobili hospodárske straty v hodnote desiatok miliárd dolárov. S mimoriadnymi zrážkami a záplavami spôsobenými Helene bolo spojených viac ako 200 úmrtí, čo je najviac úmrtí pri hurikáne na pevnine USA od Katriny v roku 2005.
V decembri zasiahol Mozambik, Malawi a Mayotte tropický cyklón Chido - jeden z najsilnejších, aký kedy zasiahol francúzske zámorské územie. Priniesol vietor s rýchlosťou viac ako 200 km/h, ktorý zrovnal so zemou celé štvrte a prerušil dodávky elektriny a komunikácie v mnohých obciach. V Mozambiku bolo vysídlených približne 100 000 ľudí.
Saulová: „WMO a globálne spoločenstvo zintenzívňujú úsilie o posilnenie systémov včasného varovania a klimatických služieb, aby pomohli rozhodovacím orgánom a celej spoločnosti byť odolnejší voči extrémnemu počasiu a klíme.“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies